Kde končí kuchynský odpad Senčanov?
29. 1. 2021

2

 

Mestá a obce majú povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského bioodpadu od 1. januára 2021. Od 16. decembra 2020 začal Útvar verejnej zelene, údržby a čistenia mesta Senec vydávať obyvateľom rodinných domov vedierka na kuchynský odpad a jedlé oleje. Zároveň boli vytvorené podmienky pre zber a odvoz kuchynského odpadu z bytových domov. Súbežne s technickými prípravami viedlo mesto informačnú kampaň prostredníctvom webstránky, fb-stránky a mestských novín Senčan.

Bola zvolená taká technológia zberu kuchynského odpadu, ktorá je maximálne ústretová voči obyvateľom. Je možné vložiť do nádob všetko, čo je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, aj to, čo sa nemôže kompostovať, pričom výhodou je, že to všetko môže zostať v pôvodných obaloch.

Práve najväčšia výhoda, a to možnosť odovzdať kuchynský odpad v pôvodných obaloch, vyvolalo v občanoch pochybnosti, dokonca začali kolovať názory, že vyzbieraný kuchynský odpad končí na skládkach komunálneho odpadu.

Viceprimátor Juraj Gubáni, vedúca útvaru verejnej zelene, údržby a čistoty mesta Viera Kolozsváriová a referentka odpadového hospodárstva Ivica Gajdošová sa vybrali  27. januára do obce Budča, do prevádzky Bioplyn Budča spol. s.r.o., kde sa spracováva kuchynský odpad zo Senca. Hostí prevádzala výkonná riaditeľka Jarina Nagyová a konateľ spoločnosti Vasilii Repela.

Prítomný bol aj štáb relácie Dobré správy televízie TA3, ktorý pripravoval pokračovanie reportáže o zbere kuchynského odpadu v Senci.

V Budči sa spracováva kuchynský odpad technológiou 21. storočia, ktorá zabezpečuje takmer stopercentné zhodnotenie vstupného materiálu. Odpad je mechanicky spracovaný na substrát, ktorý prechádza do fermentačných reaktorov, kde vzniká plyn. Kogeneračná jednotka vyrába spaľovaním plynu, pri plnom výkone, 1 MW/h elektrickej a 1MW/h tepelnej energie. Digestát, hmota, ktorá vznikne po fermentácii sa využíva ako poľnohospodárske hnojivo. Len tri percentá vstupného materiálu nemá zatiaľ efektívne využitie, ale prebiehajú perspektívne rokovania s cementárňami, ktoré by vedeli zužitkovať aj tento odpad.

Do prevádzky spoločnosti Bioplyn Budča spol. s.r.o. sa vyváža odpad z Bratislavy, Žiliny, Trenčína, Liptovského Mikuláša, Prievidze, Žiaru nad Hronom a zo Senca.

Popis technologického reťazca prevádzky Bioplyn Budča spol. s.r.o.

Kuchynský odpad po privezení do prevádzky Bioplyn Budča spol. s.r.o. putuje najprv na váhu a potom do zásobníka mlyna, zariadenia ktoré rozdelí tekutú a pevnú frakciu odpadu. Pevná frakcia prechádza cez triediaci bubon, ktorý vyseparuje častice väčšie ako 8-12mm, nevhodné prímesi ako napr. plasty, sklo, kovy a pod.. Tie zbaví vlhkosti lis a končia v zbernej nádobe. Obsah zbernej nádoby nadrozmerných a nevhodných pevných častíc tvorí 3% celkového vstupného objemu kuchynského odpadu. Tekutá frakcia obsahujúca aj pevné častice menšie ako 8-12mm je vlastne vstupným substrátom technológie splyňovania, ktorý je zachycovaný do podzemných nádrží. Substrát je prečerpávaný do hygienizačnej nádrže, kde sa zohreje na 70 °C. Pri tej teplote zotrvá hodinu a potom sa schladí na 40 °C. Zhygienizovaný substrát sa dávkuje zo zásobovacích nádrží v pravidelných intervaloch do fermentačných reaktorov, čiže do fermentorov, kde sa splyňuje. Po 14 dňoch prepadáva nesplynený substrát do tzv. dofermentora, kde dohníva ešte 40 dní. Na dofermentore je namontovaný zásobník vyrobeného bioplynu, ktorý slúži jednak ako plynotesný uzáver dofermentora a zároveň ako zásobník bioplynu. Bioplyn sa zo zásobníka odoberá cez systém potrubných rozvodov k zariadeniam na odsírenie a sušenie. Odsírený a vysušený bioplyn sa prečerpáva k dvom kogeneračným jednotkám prípadne k spaľovacej fakli na núdzové spálenie. V kogeneračných jednotkách, ktorých hlavnými zložkami sú spaľovací motor a generátor, dochádza k výrobe elektrickej energie a tepla. Kogeneračné jednotky vyrábajú spaľovaním plynu, pri plnom výkone, 1 MW/h elektrickej a 1MW/h tepelnej energie. Zvyšok substrátu po fermentácii sa nazýva digestát, ktorý sa prepadovým potrubím presúva z dofermentora do zbernej nádrže. Digestát sa využíva ako poľnohospodárske hnojivo. Časť vyrobenej elektrickej aj tepelnej energie spotrebuje samotná technológie pre vlastný chod. Zostávajúca elektrická energia sa dodáva do elektrickej distribučnej siete. Nadbytok tepelnej energie využívajú okolité prevádzky na vyhriatie skleníkov, na kúrenie v hoteli, mäsovýrobe a v autoservise.

Text a foto: VCs

Galéria obrázkov k článku