Matúš Maťátko: Mladý talentovaný umelec na besede v seneckom Labyrinte
11.3.2019

20190307_143703_resized.jpg

 

„V zahraničí majú síce umelci ľahší štart, ale lepšie podmienky z vás nespravia kvalitnejšieho umelca,“ myslí si mladý výtvarník. Matúš Maťátko navštívil Senec a podelil sa s návštevníkmi besedy o skúsenosti, sny i podstatu výtvarnej tvorby. Práve tú môžu návštevníci obdivovať v Labyrinte.

Pred takmer štyrmi rokmi sa odvážnemu umelcovi podarilo premeniť šedivú stenu na Mariánskej ulici v Bratislave na netradičné výtvarné dielo. Pouličné umenie v podobe barokových anjelikov sa uskutočnilo popri premiére filmu Grey City. Symbolický hashtag #bratislavaisnotgreycity (Bratislava nie je sivým mestom) tak odkazoval na hrdé dedičstvo mladých umelcov, medzi ktorých patrí i Matúš Maťátko.

Ani Senec však nie je tieto dni sivý. Od 8.3. rozžiarili priestory Labyrintu pestré maľby úspešného grafika. Výstava „Cestovateľ“ je zapožičaná z Mestskej knižnice mesta Piešťany a verejnosti je prístupná do 29. 3. 2019. Záujemcovia si tak môžu prezrieť tvorbu, ktorá poslúžila ako úspešné knižné ilustrácie. Kniha Daniela Rušara „Jaro kriplů“ bola dokonca ocenená ako Najkrajšia kniha jari 2011. Za knižku Viktórie Laurent-Škrabalovej „Lapinovci z letiska“ získal ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2016. Zaujímavosťou je, že jednu z jej kresieb musel prerábať až štyrikrát, kým s ňou bol vydavateľ spokojný. Aj touto sa môžu návštevníci pokochať v priestoroch Labyrintu. Pán Maťátko ilustroval aj dielo Ivany Auxtovej „Červený vírus a kučeravý Sebastián“. Posledné dva tituly ponúka čitateľom i senecká knižnica.

Okrem toho však jeho tvorba dopĺňa i literatúru pre dospelých – knihu aforizmov Tomáša Uleja „Žuvot“ a dielo Martiny Baranovej „Sk***ené šťastie“.

Sám umelec však počas besedy zdôraznil, že pri ilustrovaní diel nejde o doslovné kopírovanie deja, ale paralelné vytváranie príbehu v pozadí, v ktorom je niečo skryté. „Viem aj od kolegov, že tam zašifrujú hocičo,“ usmial sa tajomne.

Zaujímavosťou je, že láska k umeniu sa uňho neprejavila tak skoro, ako by asi návštevníci čakali. „Musím sa priznať, že v detstve som vôbec nekreslil, a ani som to nemal rád, lebo mi to nešlo,“ prezradil pán Maťátko. V dvanástich alebo trinástich rokoch ho však nadchla tvorba Pabla Picassa, a tak začal skúšať tvoriť niečo vlastné.

Jeho posledným projektom je vernisáž „Loď bláznov“, ktorá, aj keď v prostredí imaginárnej krajiny, implicitne reaguje na problémy spoločnosti. Okrem plánovaného pokračovania môžeme jeho tvorbu uvidieť aj začiatkom apríla v Novej Cvernovke na výstave „Bielo-modro-červená epopeja“, ktorá mapuje určité obdobie československých dejín.

Okrem toho sa venuje aj úžitkovej grafike, ilustrácii, maľbe, motívom na potlač odevov či plátenných tašiek, streetartu, tvorbe reliéfov z dreva či komiksov. Svoj talent realizuje aj prostredníctvom vizuálov pre divadelné predstavenie a brandingu. Jeho veľkoplošná maľba púta pozornosť nielen na už spomínanej Mariánskej ulici, ale i na Jakubovom námestí a vo foajé Novej Cvernovky.

Pôsobil v galantskej Galérii 4D, jednej z mála dielní na monumentálne sochy na Slovensku. Sám Matúš Maťátko je autorom sedemmetrového súsošia Za večnú slávu, ktoré bolo vystavené okrem iného i na festivale Pohoda 2015. Jeho zatiaľ nenaplneným snom je vytvoriť sochu z bronzu, no fascinuje ho i sklo.

Jeho úspech a príznačný rukopis pretavený do rôznorodej tvorby poukazuje na jedinečný talent, ktorý sa nestratí ani vo svete. Dôkazom sú početné výstavy v zahraničí i na Slovensku. A hoci sám umelec nachádza oddych v pobyte vo Francúzsku, je preňho dôležité mať zázemie v rodnej krajine.

Zuzana Lenártová

Výstava trvá do 29.3.2019.

Galéria obrázkov k článku