Poznáme laureátov Ceny mesta, Ceny primátora a Čestného občana mesta Senec za rok 2017
7.11.2018

1 (21).JPG

 

Cenu mesta získali:

  • Mgr. Vladimírovi Chríbik pri príležitosti životného jubilea 70 rokov, za dlhoročnú aktívnu prácu v školstve a športe, za založenie Behu zdravia žiakov, Seneckej latky, Seneckej olympiády žiakov, Volejbalového turnaja učiteľov, Seneckého behu okolo Slnečných jazier a Seneckej korčule. Vladimír Chríbik sa narodil  06.02.1948 v Chorvátskom Grobe. Chodil na základnú školu v Chorvátskom Grobe. Po skončení nastúpil na Gymnázium Vazovova v Bratislave, kde úspešne zmaturoval v roku 1966. Vysokú školu pedagogickú odbor telesná výchova a chémia navštevoval v Trnave do roku 1970. Svoju kariéru odštartoval ako mladý učiteľ na Základnej skole Tajovského v Senci, kde pôsobil do roku 1990. Potom dostal príležitosť učiť na novej Základnej škole Mlynská v Senci, kde sa vypracoval z postu učiteľa na zástupcu riaditeľa 1992 až na riaditeľa školy 2002. Popri učeniu bol 38 rokov trénerom futbalu. Trénoval dorastencov 15 a 17 ročných prvú ligu, založil športové súťaže v Senci, ktoré majú dlhodobú tradíciu ako napríklad Beh zdravia, ktorý sa teší už 29 ročníku, ďalej sú to Senecká latka, volejbalový turnaj učiteľov seneckých škôl , je spoluautorom Seneckého behu okolo Slnečných jazier, Seneckej olympiády, 10 rokov spoluorganizátor Seneckej korčule a aktívne sa po podieľa na mnohých ďalších predovšetkým športových akciách. Okrem športu a telocviku sa venoval chémii, ktorá bola jeho druhým vyučovacím predmetom. Pán učiteľ Chríbik mal spravené všetky podklady na vyučovanie chémie v elektronickej podobe.  Na žiakov bol vždy veľmi prísny ale láskavý, je to obetavý človek, pre viac športu v školách by dal všetko. V súčasnosti pôsobí 47. Rokom v odbore ako aktívny učiteľ – dôchodca na Základnej škole v Novej Dedinke. Vo voľnom čase sa venuje svojim vnúčatám, nordic walkingu a bicyklu.  Vo svojom zamestnaní  - učiteľ - našiel povolanie a poslanie.
  • prom. ped. Fridrichovi Kolarovič pri príležitosti životného jubilea 98 rokov, za celoživotný prínos v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva, za aktívnu hudobnú činnosť v hre na organ, za tvorivú prácu v mestských zboroch, obzvlášť pre Ženský spevácky zbor MO Matice slovenskej v Senci. Fridrich Kolarovič sa narodil 21.augusta 1920 vo Veľkých Kostoľanoch. Maturoval v roku 1940 na Učiteľskom ústave v Bratislave. Učiteľskú kariéru začal  na škole v Lužiankach, po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pôsobil v Ludaniciach a neskoršie v Bernolákove, kde pôsobil aj ako riaditeľ základnej školy. Už v týchto obciach sa okrem učiteľovania venoval aj kultúre a práci s mládežou. Viedol spevácke zbory, režíroval a nacvičoval viaceré divadelné hry, spieval v Zbore slovenských učiteľov.  Fridrich Kolarovič žije v Senci od roku 1991, kde založil Ženský spevácky zbor pri miestnej organizácii  Matice slovenskej a od 78 rokov svojho života  ho aj viedol celých 12 rokov.  Pod jeho vedením sa vytvoril bohatý repertoár vlasteneckých, národných a ľudových piesní, neskôr aj duchovných skladieb.  Dodnes  hráva na organe nielen v kostole v Senci a ale aj neďalekej mestskej časti sv. Martin. Fridrich Kolarovič celý svoj život zasvätil hre na organ, spevu a speváckemu zboru. Zúčastňoval sa rôznych kultúrnych akcií Matice slovenskej v Senci aj ako aktivista MO Matice slovenskej v Ivánke pri Dunaji, na Devíne, v Ružomberku a doteraz tento láskavý, múdry človek sleduje dianie v kultúre i celospoločenskom živote. So svojou hudobnou činnosťou sa Fridrich Kolarovič  dostal do Knihy slovenských rekordov, za celoživotný prínos v oblasti kultúry mu bola v roku 2014 udelená Zlatá cena Matice slovenskej a Bula kráľa Svätopluka. Patrí mu naše poďakovanie a obdiv za roky tvorivej práce v školstve a v kultúre.
  • Ing. Gabrielovi Agárdy, skutočný senecký lokálpatriot, ktorý bol hnacou silou rekonštrukcie požiarom poškodeného kostola sv. Mikuláša v Senci, iniciátorom záchrany vitrážneho okna z bývalého domu smútku a ktorý sa značnou mierou pričinil o obnovu európskeho unikátu - perlového oltára. Gabriela Agárdy sa narodil v Senci dňa 21.8.1950, po meči je Senčanom od roku 17960, kedy v druhej vlne odsídľovania Habsburgskej monarchii prišli do Senca jeho predkovia, pôvodom kráľovskí výrobcovia kočov. Základnú školu s maďarským vyučovacím jazykom skončil v Senci, elektrotechnickú priemyslovku v Bratislave, diplom elektroinžiniera získal v roku 1974. Je ženatý, má štyri deti a päť vnúčat. Od malička sa venoval fotografovaniu a hudbe. Obe záľuby začal rozvíjať ako šesťročný, kedy začal študovať husle a od rodičov dostal svoj prvý fotoaparát Pionier. Už v mladosti sa zapojil do kultúrneho života v Senci, či už v hudobnej škole alebo neskôr v organizácii miestneho Csemadok-u, pod záštitou ktorého bol 13 rokov členom známej tanečnej kapely Orion. Od r. 1969 do 1991 bol organistom-kantorom v Turni,  v rokoch 1973 -1991 tiež pre maďarských veriacich v Senci. Desaťročia vedie mužský cirkevný spevácky zbor a od roku 2013 je znova organistom v Turni. Ako skutočný senecký lokálpatriot bol šestnásť rokov poslancom Mestského zastupiteľstva v Senci, viedol komisiu životného prostredia a finančnú komisiu. Od roku 2007 prevádzkuje spolu so svojimi pomocníkmi neziskovú webstránku maďarsky hovoriacich seneckých občanov, ktorá pohotovo reaguje na plánované a minulé udalosti v meste a prináša spravodajstvo zo spoločenského a kultúrneho diania v Senci.
  • Ing. Vladimír Kopecký za výrazný podiel na rozvoji mesta Senec, za občianske a samosprávne aktivity v prospech obyvateľov mesta a za dlhoročnú aktívnu činnosť pre seneckých seniorov v MO Jednota dôchodcov Slovenska. Ing. Vladimír Kopecký sa narodil 24.06.1930. Po absolvovaní gymnaziálneho štúdia v Bratislave sa zamestnal v Šlachtiteľskom a semenárskom podniku v Kráľovej pri Senci. Počas tohto zamestnania zahájil štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a po jej úspešnom absolvovaní pôsobil na Ústrednom výbore odborového zväzu poľnohospodárov ako vedúci organizačného výboru. Od roku 1974 pracoval vo funkcii predsedu Mestského národného výboru v Senci až do roku 1989, kedy odišiel do dôchodku. Aj  po odchode do dôchodku zostal pán Ing. Vladimír Kopecký aktívny a  pracoval na ústredí Jednoty dôchodcov Slovenska ako tajomník a neskôr v krajských, okresných a dodnes v mestskej organizácii v Senci ako predseda. Práci v Jednote dôchodcov Slovenska sa venuje už 28 rokov. Celý život pracoval s ľuďmi a pre ľudí. Jeho záľubou je záhradkárčenie, drobnochovateľstvo a tiež hudba, ktorej sa v mladosti aktívne venoval a dodnes sa pri nej v kruhu rodiny a známych rád zabaví. S manželkou Annou vychoval troch synov a dnes žije v kruhu rodiny, v ktorej má osem vnúčat a šesť pravnúčat.
  • Ján Šavel za udelenie diamantovej Jánskeho plakety za darovanie krvi v počte 80 odberov. Ján Šavel začal darovať krv v roku 1974 na vojenčine a odvtedy daruje krv pravidelne. Bol vždy pripravený pomôcť darovaním svojej krvi a bol aj medzi darcami, ktorí nezištne darovali túto vzácnu tekutinu dieťaťu zo Senca, ktoré bolo choré na leukémiu. Pomoc druhým ľuďom ho charakterizuje ako človeka.
  • Jaroslav Kováč držiteľ Kňazovického medaily za darovanie krvi v počte 100 odberov. Jaroslav Kováč daroval krv po prvý krát ako dvedsaťročný ročný, v roku 1975 v Chrudime. V tom čase bol na vojenčine a celá rota vojakov sa rozhodla ísť darovať krv ako prvodarcovia. A odvtedy je to pravidelná samozrejmosť. Samozrejmosť aj vtedy, keď ho zavolali. A tak to bolo aj v prípade mimoriadneho hromadného odberu krvi pre záchranu  ženy a jej syna, ktorí mali vážnu dopravnú nehodu. Neskôr sa dozvedel, že vďaka tomuto odberu im darcovia zachránili život a pani aj so synom sa prišla do Galanty poďakovať.  Toto sú momenty, kedy pán Jaroslav Kováč vie, že darovanie krvi je úžasné a môže zachrániť ľudský život. Jaroslav Kováč sa živý ako murár. Celý svoj život pracoval hrdo a tvrdo, v horúčavách, v zime, v pote a v špine. Váži si ľudskú silu a prácu a ako človeka ho charakterizuje nezištnosť. Keď môže a je to v jeho silách a schopnostiach veľmi rád pomôže. A tak je to aj s darovaním krvi.

Cenu primátora mesta Senec získali:

  • MUDr. Oľga Čerbaničová za celoživotnú prácu v zdravotníctve, najmä v pedostomatológii, za zásluhy na rozširovaní stomatologickej siete v školských a dorastových ambulanciách. Doktorka Oľga Čerbaničová promovala na Lekárskej fakulte v Brne a po ročnom absolvovaní odborného výcviku na stomatologickej klinike v Bratislave začala pracovať ako obvodný stomatológ na zubnom oddelení polikliniky v Senci. Po absolvovaní atestácie z pedostomatológie začala pracovať na novovytvorenom pedostomatologickom pracovisku v rámci detského oddelenia na novej poliklinike v Senci a zároveň bola menovaná do funkcie okresného odborníka pre stomatológiu pre Bratislavu vidiek a ordinára pre pedostomatológiu. Doktorka Oľga Čerbaničová sa stala vedúcou lekárkou v Poliklinike Senec v roku 1985 a stomatologickú starostlivosť rozšírila o školský vek, dorast a pracujúcich v závodoch. Celú svoju 53 ročnú prax venovala pani doktorka Oľga Čerbaničová stomatológii a hlavne detskej stomatológii a prispela k zavedeniu  a rozšíreniu:

    - systematickej starostlivosti o zdravý chrup detí od narodenia do 6 rokov,

    - hygienických boxov v jasliach a v materských škôlkach,

    - stomatologickej siete a pedostomatologických pracovísk.

    Hlavným cieľom po celý jej profesný život bol zdravý vývoj chrupu i celkové zdravie nielen detí v predškolskom veku, ale aj v školskom veku a v doraste.

  • Alena Wagnerová za prínos v slovenskom výtvarníctve a ilustrácii, predovšetkým v detskej, knižnej a časopiseckej tvorbe. Alena Wagnerová, slovenská ilustrátorka a výtvarníčka sa narodila 22.6.1959 v Hurbanove. Študovala na Strednej umelecko priemyselnej škole v Bratislave, odbor grafika. Alena Wagnerová pôsobí v Senci a svoju ilustrátorskú prácu rozvíja súbežne s voľnou maliarskou tvorbou. Jej ilustrátorská práca je zameraná na detskú knižnú a časopiseckú tvorbu a svoju výtvarnú činnosť a práce predstavuje na mnohých kolektívnych a autorských výstavách doma a v zahraničí. Medzi najvýznamnejší z nich boli Bienále ilustrácií v Bratislave, výstavy v Japonsku, Nórsku a v Poľsku. Seneckým deťom sa predstavila výstavou Strapoškove veselé farbičky (2000). Súčasťou výstavy boli aj tvorivé dielne pre deti, ktorým sa venuje dodnes. Ilustrovala nový dvojdielny Šlabikár a Čítanku pre prvákov. Venuje sa artterapii pre dospelých, pre deti zdravé i deti s mentálnym či telesným postihom. Vo voľnej tvorbe sa sústreďuje na vyjadrenie vlastných pocitov s nádychom lyriky, poézie a rozprávkového vnímania sveta. Veľkú úlohu zohráva krása ženskej duše a jej postavenie v rodine a v spoločnosti.

Čestné občianstvo - IN MEMORIAM bolo udelené Ing. Ivanovi Fialovi, ústrednej postave československej horolezeckej generácie, ktorá patrila do absolútnej svetovej špičky. Ivan Fiala spolu s Michalom Orolínom dňa 11.7.1971 dosiahli vrchol osemtisícovky Nanga Parbat a stali sa nielen prvými horolezcami z bývalého Československa, ale aj prvými horolezcami z krajín bývalej východnej Európy, ktorí zdolali osemtisícovku. Ing. Ivan Fiala sa narodil  25. augusta1941 a zomrel  13.júla 2018. Žil 27 rokov v Senci.  Stavebný inžinier, vyštudoval stavebnú fakultu SVŠT  v Bratislave. Medzi senčanmi si našiel množstvo  priateľov, pre ktorých organizoval vždy v prvú májovú nedeľu vo svojej drevenici v Zázrivej varenie gulášu s výstupom  na Rozsutec. S niektorými  z nich vystúpil aj na Gerlach.  Všestranný športovec, učiteľ a tréner lyžovania, tenisu i futbalu. Ivan Fiala má za sebou 30 rokov aktívneho horolezectva, kedy absolvoval 350 ťažkých výstupov po celej planéte. Popri stoviek výstupov v Tatrách a v  Alpách liezol na Pamíre, v Nórsku, v Hidukúši, na Aljaške vystúpil na Mount McKinley, v Andách na Huascarán a Aconcaguu. Bol v 1971 účastníkom  výpravy na Nanga Parbat, kedy spolu s Michalom Orolinom sa stali prvými Slovákmi, ktorí  dosiahli vrchol osemtisícovky – Nanga Parbat 8 125 m n.m.   V roku 1976 sa postavil na piaty najvyšší vrch zeme južný vrchol Makalu – 8 010 m n.m.  Spoluorganizoval dve výpravy na Mount Everest v 80-tych rokoch. Bol vedúcim druhej výpravy v roku 1988, keď po dosiahnutí vrcholu Jozefom Justom vo víchrici zahynuli štyria naši špičkoví horolezci. Vtedy skončil s lezením. V roku 1981 na Aconcague spolu s dvomi spolulezcami zachránili mexického horolezca. V tej dobe im to pripadalo ako samozrejmosť. Mexičan ich dodatočne vypátral a tak v r. 1982 dostali čestný diplom medzinárodného  výboru FAIR PLAY pri UNESCO, ktorú si prevzal v Paríži. Za svojho života získal ocenenia: Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu.

PUBLIKÁCIE:           

I. Fiala: Makalu 1976, Bratislava, ČSTK 1977

I. Fiala: Priateľstvo v srdci Pamíra, Bratislava, Pressfoto, 1982.

Ing. Ivan Fiala charizmatický, usmiaty, zadumaný a vždy pozitívny človek, vychoval dve dcéry Renátu a Zuzanu a navždy zostane v nás, navždy bude mať v meste Senec svoje čestné miesto. O jeho veľkej osobnosti, vypovedajú jeho vlastné  slová, jeho pohľad na lezenie a horolezectvo:

„Môj pohľad je taký, že horolezectvo nie je šport. Horolezectvo je svetonázor! Je to osobná stratégia človeka napojená na odvekú túžbu ľudstva, dosiahnuť nedosiahnuté, dobyť nedobyté, boriť sa prekážkami. Horolezectvo sa mi stalo akýmsi základom pre chápanie zmyslu  života v kladení si stále vyšších cieľov. Chlapec z Bratislavy chcel prvý dosiahnuť osemtisícovku z krajín východného bloku. Kládol som si megaciele, stále väčšie a väčšie ... až som skončil. Skončil som pretože pri prekonávaní prekážok ľudia prichádzajú aj o život. V mojej blízkosti zahynuli fantastickí ľudia, ale nebyť takýchto ľudí, ľudstvo neprepláva oceán, nedobilo by póly, neobjavilo by nič.“ (Ivan Fiala – Senčan február/2018)

 

 

Galéria obrázkov k článku