Profesor Ondrej Margitfalvi oslavuje 100 rokov
23. 2. 2017
Prof. Ondrej Margitfalvi je zakladateľom seneckého gymnázia, ktoré v súčasnosti poznáme pod názvom Gymnázium Antona Bernoláka v Senci, kde začal učiť už v prvý deň - 20. septembra 1949. Je zároveň najstarším bývalým členom pedagogického zboru. Jeho študenti ho poznajú ako učiteľa dejepisu, zemepisu, latinčiny a telesnej výchovy. Mal blízky vzťah k športu a jeho žiaci dosahovali vynikajúce výsledky v atletike. Narodil sa 14. februára 1917 a preto vo februári práve oslávil krásnych 100 rokov. Pri tejto príležitosti mu k jubileu zablahoželal aj primátor mesta Senec Ing. Karol Kvál a aj jeho bývalí kolegovia a žiaci.
Keď sme pred dvomi rokmi boli pána profesora Margitfalviho pozývať na naše stretnutie po 60. rokoch od maturity, privítal nás doma s pani manželkou veľmi milo - pripili sme si v jeho pracovni bielym vínkom. Nečakal som to a v duchu som zauvažoval: je to možné? Mať deväťdesiatosem rokov a – víno?! Rozpamätávali sme sa na mnohé veci a pán profesor udivoval perfektnou pamäťou a mentálnou dynamikou. Ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď nás učil dejepis, zemepis, telesnú výchovu a niektorých aj astronómiu.
Aj sme sa nasmiali, keď som mu spomínal, že ma ako triedny učiteľ odhováral, aby som si na maturitnú skúšku nevyberal dejepis – ako jediný v ročníku – a ja som si ho napriek tomu zvolil. Veľmi som si na skúške želal, aby som si nevytiahol otázku číslo 5, lebo som ju slabšie ovládal. Ale poznáte zákon schválnosti: vytiahol som si práve piatu otázku. Keď som vychádzal z triedy, za dverami stál profesor Margitfalvi a vyčítal mi… „Čo som ti hovoril, nevyberaj si dejepis!“ To bola moja jediná trojka.
Doteraz si pamätám, keď nás, maturantov, ktorí už sem-tam povedali aj škaredé slovo, chcel odnaučiť. Hovoril: „Mládenci, veď nehrešte, nie je to pekné, povedzte radšej tri slová zo zemepisu Wänern, Vättern, Mälaren, a máte to vyriešené“. Odvtedy viem, že sú to názvy troch najväčších švédskych jazier...
Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc., Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave
Spomienky na profesora a neskôr kolegu sú prítomné a živé. Moje spolužiačky a ja sme ho vnímali ako prísneho, ale spravodlivého „zemepisára i dejepisára“, neskôr sa pustil aj do učenia latinčiny. Ako odbor ju neštudoval na vysokej škole, no s vedomosťami z gymnaziálneho štúdia si vystačil.
Ako kolega bol ústretový, chápavý a nápomocný. Ako triedny učiteľ bol dôsledný, neprepáčil lajdáctvo, vyšetril každé záškoláctvo. Mne veľmi pomohol ako začínajúcej triednej učiteľke, keď som bola príliš dôverčivá a „mäkká“ voči študentom. Mali sme s pánom profesorom dobré vzťahy, aj preto sme sa s ním ťažko lúčili pri odchode do dôchodku.
Milý kolega Ondrej, dvíhame pomyselné čaše so želaním: Ad multos annos!
Agnesa Frčová
Pána profesora Margitfalviho som vždy vnímala ako milého, galantného a úctivého kolegu, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Mladých kolegov rešpektoval a kládol ich na rovnakú úroveň. Pre mňa bol vzorom pre nespočetné množstvo vedomostí z histórie, mal vynikajúcu pamäť a mimoriadnu schopnosť sprostredkovať dejiny študentom aktuálne aj vďaka osobným skúsenostiam. Študenti si ho vážili pre jeho encyklopedické vedomosti, a preto, že cez jeho osobnosť sa dejiny stávali pútavými aj pre súčasnosť. Študentom vždy opakoval: „Kto neovláda minulosť, neovláda prítomnosť.“ Vždy som ho považovala za veľkého gentlemana, dobrého priateľa a mimoriadne príjemné bolo pre mňa navštevovať ho na dôchodku. Často som ho zastihla s rozčítaným historickým dokumentom, a tak som sa spolu s ním mohla ponoriť do problematiky historických faktov.
Milý Ondrej, vďaka za krásne životné okamihy, za ochotu vždy pomôcť, za kvalitné priateľstvo a zároveň Ti želám veľa, veľa šťastných a slnečných dní v Tvojom ďalšom živote.
PhDr. Helena Oberhauserová
GAB – Senec
Pán profesor Ondrej Margitfalvi zanechal v žiakoch trvalé stopy svojho pedagogického majstrovstva, obetavého a neformálneho výchovného pôsobenia. Bol úprimný, priamy a prísny. Nedopustil žiadny prejav, ktorý by vybočoval zo stanovených školských pravidiel, alebo ktorý by poškodil meno novozaloženého gymnázia, ktorého bol spoluzakladateľom. Náš ročník (šk. r. 1951-53) vyučoval v štyroch predmetoch – dejepise, zemepise, občianskej náuke a telesnej výchove. Ako pedagóg to nemal v tých časoch ľahké. Neboli učebnice, len politické usmernenia. Ako aktívny športovec nemal problém demonštrovať športové výkony a účinne nás motivovať k záujmu o šport – od ľahkej atletiky a gymnastiky ku kolektívnym športom, basketbalu, volejbalu a futbalu. Plávania sme si vrchovato užili mimo výučby na seneckom jazere. Dominovala však ľahká atletika, kde v príprave neúprosne vyžadoval maximálne úsilie a vytrvalosť. Mimoriadnym počinom bolo svojpomocné vybudovanie vlastného atletického „štadióna“ v priestoroch bývalého trhoviska, uznaného aj pre konanie oficiálnych pretekov, kde sme mohli neobmedzene trénovať. Výsledkom boli vynikajúce výsledky na športových súťažiach, dokonca prekonanie niekoľkých slovenských dorasteneckých rekordov. Športom sa preslávilo naše, senecké gymnázium v celoštátnom meradle. Mali sme radi svojich učiteľov a po maturite sme s úctou na nich spomínali.
Pán profesor Margitfalvi sa zúčastňoval našich pravidelných maturitných stretnutí, pokiaľ ho nohy poslúchali. Pri mimoriadne vzácnej príležitosti jeho storočnice chcem mu za seba a za žijúce aj už nežijúce spolužiačky a spolužiakov poďakovať najmä za to, že nás „poznačil“ do života vytrvalosťou, skromnosťou a nevyhnutnosťou činorodej práce, a zaželať mu ďalšie pokojné roky, ktoré mu osud dopraje v kruhu najbližších.
Prof. RNDr. Jozef Čársky, CSc.,
profesor emeritus
Prof. Margitfalvi už v 50 rokoch minulého storočia chápal výučbu telesnej výchovy s komplexným vplyvom na celý organizmus žiaka. Cielene formoval telesný, pohybový rozvoj žiaka, prispieval k rozvoju zdravia a vlastností osobnosti žiaka. Tým sa podieľal na profilovaní budúcich absolventov gymnázia a na ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Mal dobré organizačné schopnosti, bol obetavý a mal tvorivý prístup pri realizovaní vytýčených cieľov. Pod jeho vedením vznikol svojpomocne 400 m dlhý atletický ovál, čím zvýšil kvalitu vyučovacieho procesu, žiaci mali možnosť overiť si svoje schopnosti v rôznych medziškolských súťažiach a talentovaným žiakom sprístupnil systematickú prípravu. Bolo to nové, moderné poňatie vyučovacieho procesu. V daných podmienkach, keď vo všetkých predmetoch neboli učebnice, presadzoval odborné vyučovanie vo svojich predmetoch spolu s vysokými požiadavkami a spravodlivým ohodnotením. Získal si u žiakov prirodzenú autoritu. Bol mojím veľkým vzorom a veľmi si vážim jeho celoživotnú pedagogickú prácu. Mám tajné želanie, aby v našom meste pribudol dôstojný stánok pre atletiku, ktorý by niesol meno prof. Margitfalviho.
Vážený pán profesor, želám Vám pri Vašom životnom jubileu veľa zdravia, spokojnosti a veľa úspešných dní do ďalších rokov, veľa radosti v kruhu rodiny, blízkych a priateľov.
Váš Doc. PhDr. Ivan Varga, CSc.