Senčania na streche sveta
24. 5. 2018

09.jpg

 

Maroš Kovačka, Štefan Pap a Kristián Hegedűs podnikli v apríli expedíciu do indických Himalájí s cieľom preletieť na bezmotorových padákových klzákoch čo najďalej a čo najvyššie. Šport, ktorému sa venujú, má názov paragliding a pomocou sily slnka a vetra sa im podarilo nalietať v najvyššom pohorí sveta desiatky hodín a stovky kilometrov.

Paraglidingu sa venujú s rôznou intenzitou od konca 90-tych rokov. Každý začínal na iných terénoch, až sa stretli v neďalekých Orešanoch. Pomocou stúpavých prúdov, vedúcich až k oblakom, odvtedy lietajú v Karpatoch, Alpách, ale aj nad rovinami, ak im počasie dopraje. Často si k batohu s výstrojom pribalia stan a spacák, v kempe v horách vytvoria tzv. základný tábor odkiaľ vyrážajú na rôzne „štartovačky“ - miesta, odkiaľ dokážu vzlietnuť. Do Himalájí vycestovali
už niekoľkýkrát. Pred dvoma rokmi sa im podarilo lietať pri osemtisíc metrov vysokom masíve Annapurna a na pohľad očarujúcej hore Machapuchare, posvätnej hore, na ktorej vrchol ľudská noha ešte nevystúpila. Tento rok sa rozhodli lietať v Indii. V štáte Himachal Pradesh  nachádzajucom sa na severe Indie, ktorý si ako útočisko aj pomocou indickej vlády zvolili utečenci z Tibetu spolu s ich vodcom Dalajlámom. Lietanie v týchto horách má svoje špecifiká.
Vhodné je obdobie po monzúne, kedy je termálna aktivita (stúpavé prúdy) kľudnejšia. Porovnateľné je to k jeseni v našom podnebí. Zaujímavé je aj obdobie pred monzúnom, u nás jar. Stúpavé prúdy sú vtedy výraznejšie a tým aj lietanie miestami turbulentnejšie. Je to však
čas, ktorý si vyberajú aj horolezci na zdolávanie najvyšších vrcholov sveta.
Dychberúce výhľady do nekonečných Himalájí sú lákadlom, ktorému pilot paraglidu len ťažko odolá. Pre tieto zážitky sa trojica Senčanov spolu so svojimi kamáratmi spoluletcami každý letový deň snažila dostať vyššie a ďalej. Najväčší problém im robilo lietanie v nižších
výškach, kde sa tvorili silné stúpavé prúdy. Nebolo zriedkavé natrafiť na silné, 8-9 m/s. Ich sila sa zvyšovala, ak sa do nich nalietavalo z predchádzajúceho klesavého prúdu. Výškou sa ale rozširovali a tým strácali na intenzite. Lietanie vo výške 4000 m.n.m bolo potom kľudnejšie.
Prichádzal priestor a čas na pozorovanie žľabov, previsov a nekonečnej spleti zasnežených vrcholcov. Pristátia majú v tomto športe tiež svoje čaro. Súhra počasia a zručnosti pilota prinášajú situácie, že miesto pristátia je kilometre ďaleko od plánovaného. V Indii sa to prihodilo tiež. Či už to bolo v ryžovom poli alebo hlboko v horách, vždy sa to spojilo
s dobrosrdečnosťou domácich obyvateľov, ktorí pozývali do svojich príbytkov na jedlo a pitie.
Tohtoročnú expedíciu hodnotia chlapci ako úspešnú. Podarilo sa im letieť ďalej, vyššie a aj dlhšie. Sezóna však jarou začala aj na Slovensku, tak už sledujú počasie, aby si polietali aj nad domácimi kopcami.

Najdlhší let expedície: 228,35 km
Trvanie letu: 8:37 hod.

Kristián Hegedűs

Galéria obrázkov k článku