NEKŔMTE VTÁCTVO NA JAZERÁCH
8. 2. 2024

Frantisek-Labanic-01.jpg

 

U mnohých národov má prikrmovanie vtákov dlhú tradíciu. Uľahčuje im prežiť nepriaznivé obdobie so zmenšenou ponukou potravy a/alebo s jej zhoršenou dostupnosťou. Súčasne pomáha pri vzdelávaní ľudí a formuje ich vzťah k prírode. Na druhej strane môže mať veľmi nepriaznivý až ničivý účinok.
Najrozšírenejšie je prikrmovanie vtákov pri obydliach a v záhradách. Existuje veľké množstvo rôznych typov kŕmidiel, od jednoduchých až po zariadenia za hranicou gýču. Funkčnosť kŕmidla pritom nezávisí od jeho vzhľadu. Okrem toho je potrebné rozlišovať medzi kŕmidlom a búdkou (tá má vtákom slúžiť na hniezdenie), čo si neuvedomujú mnohí ľudia a žiaľ ani výrobcovia.

Súhrn zásad správneho prikrmovania vtákov:

Optimálne je prirodzené čerstvé prírodné krmivo - rôzne semená a orechy (slnečnicové a konopné semená, arašidy a vlašské orechy, ale môže byť aj ich menej obľúbené proso, jačmeň, pšenica, drvená kukurica a iné škrobnaté semená, alebo nesolený živočíšny tuk (výborný je loj), do ktorého možno do formy zaliať rôzne semená a orechy)

Krmivo má byť v kŕmidle chránené pred dažďom a snehom.

Kŕmidlo má byť umiestnené na bezpečnom mieste, chránenom pred prístupom či doskokom mačiek, jastrabmi a najmä tak, aby sa čo najviac vylúčila možnosť nárazu vtákov do okien alebo iných zrkadliacich sa či priehľadných povrchov.

Kŕmidlo je nevyhnutné pravidelne čistiť od zvyškov krmiva a aspoň raz mesačne vydenzifikovať napríklad Savom. Z hľadiska udržiavania hygieny sú plastové, sklenené či keramické kŕmidlá vhodnejšie ako drevené.

Lepšie ako kŕmenie je ponechať v záhradách časť úrody jabĺk na stromoch, slnečnice alebo mať aj dreviny s plodmi, ktoré človek nekonzumuje. Prikrmovanie v období mimo zimy je nevhodné – je dokázané, že môže spôsobiť výrazné zmenšenie počtu vtákov.

Prikrmovanie vodného vtáctva v mestách je vhodným spôsobom budovania vzťahu ľudí a najmä detí k prírode, ale krmivo, ktorým ich ľudia kŕmia (chlieb a pečivo), je pre škodlivé. Ani kŕmenie prirodzenou potravou však nemusí byť pomocou. Veľký počet labutí, kačíc či čajok skoncentrovaných na neveľkom jazierku možno prirovnať k preplnenému autobusu. A tam aj jediný ukýchanec „oblaží“ spolucestujúcich bohatou dávkou chrípkových vírusov. Nuž a vtáčia chrípka, tá môže pre vtáky trvať kratšie ako len tých sedem dní či jeden týždeň, ako u nás, ľudí... Iba do uhynutia.

Inak, moja osobná rada, keď sa ma niekto pýta ohľadom prikrmovania, má iba jedinú vetu: V prvom rade treba vtákom potravu ponechať, nie dávať.

Dôležitá zásada týkajúca sa krmiva pre vtáky je NEPODÁVAŤ zvyšky ľudských jedál, ani akúkoľvek korenenú a solenú potravu.

To isté platí aj pre kŕmenie vtáctva na balkónoch.

Viac informácií môžete nájsť napríklad:

http://vtaky.sk/

https://www.birdlife.cz/

http://mos-cso.cz/

https://mme.hu/

https://otop.org.pl/tag/birdlife/

https://birdlife.at/

https://www.birdlife.org.ua/

https://www.rspb.org.uk/

Autor: doktor Mirko Bohuš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského

Foto: MFTH (Jozef Rado, František Labanič, Gabriel Mészároš)

 

Galéria obrázkov k článku