História mesta

Senec sa v písomných prameňoch spomína prvý krát v roku 1252 ako villa (dedina) Zemch. Podobne ako v mnohých iných lokalitách horného Žitného ostrova a obcí v okolí dnešnej Bratislavy, bol v stredoveku do značnej miery ovplyvňovaný väčšinovým nemeckým etnikom. Tunajší Kostol sv. Mikuláša sa v písomných správach spomína od roku 1323. Lokalita ležiaca na rozhraní výbežkov Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny sa stala postupne centrálou svojho okolia. Okrem kostola hrali hlavnú úlohu aj tunajšie týždenné trhy doložené od roku 1333 a obchodné cesty, ktoré viedli týmto smerom – vďaka nim sa Senec od roku 1412 spomína ako stanica pre vyberanie mýtnych poplatkov. Časom sa z neho stáva mestečko, v ktorom stál v 15. storočí dokonca aj opevnený hrádok, od ktorého je odvodený aj nemecký názov mesta: Wartberg, tj. „Strážny Vrch“. V tomto období tvorilo mestečko vlastníctvo dvoch významných rodov: Svätojurských a Rozhanovských. Neskôr sa dostalo do vlastníctva Thurzovcov a ich príbuzných rodov. Od roku 1636 tu boli zemepánmi Esterházyovci. V Senci sa roku 1574 narodil Albert Molnár Szenczi, kalvínsky duchovný, básnik a prekladateľ, významný predstaviteľ protestantského vzdelávania. V Senci sa odohrávala aj jedna z dôležitých kapitol uhorského osvietenského vzdelávania. V roku 1763 tu zriadila panovníčka Mária Terézia v úzkej súčinnosti s uhorským dvorským kancelárom Františkom Esterházym prvú školu vysokoškolského typu s hospodárskym a ekonomickýcm zameraním. Budova inštitúcie známej ako Collegium Oeconomicum sa nachádzala pôvodne na mieste dnešnej Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na námestí Alberta Molnára. Škola existovala v Senci do roku 1776, kedy bola zničená požiarom. Časom sa zo Senca stalo aj dôležité administratívno–správne centrum. V 16. až 18. storočí bolo častým miestom zasadnutí predstaviteľov Bratislavskej župy. V 19. a 20. storočí bolo viac krát sídlom okresu a tak je tomu i dnes. Senec je známy predovšetkým ako letné turistické centrum vďaka svojim jazerám, ktoré vznikli dolovaním štrku v súvislosti so stavbou železnice v druhej polovici 19. storočia. Rekreačný areál Slnečných jazier je zároveň aj dejiskom najväčších kultúrnych podujatí mesta – Seneckého leta a Veľkého letného karnevalu. Mesto od 70-tych rokov 20. storočia prešlo prudkým demografickým a stavebným vývojom. V posledných rokoch sa výrazne zmenila tvár centra, najmä rekonštrukciou námestia. Senec aktívne rozvíja spoluprácu so svojimi zahraničnými družobnými partnermi: rakúskym Parndorfom, chorvátskym Senjom, maďarským Mosonmagyaróvárom a Kőszegom a moldavským Ialoveni.