Oficiálne stránky SK

Doména www.senec.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej správy mesta Senec.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Podujatia

Prednáška v múzeu: Rod Zay v uhorských a slovenských dejinách

Štefan Gaučík, PhD.

„Dulce pro patria mori“

Mestské múzeum vás srdečne pozýva na zaujímavú prednášku, ktorá sa uskutoční 26. marca o 18:00. Prednášajúci vás prevedie fascinujúcou témou a ponúkne nové pohľady na danú problematiku. Nezmeškajte príležitosť dozvedieť sa viac a diskutovať v príjemnej atmosfére. Tešíme sa na vašu účasť!


Rod Zay v uhorských a slovenských dejinách

Príslušníci rodu Zay de Csömör sú od 16. storočia až do roku 1945 úzko spätí s uhroveckým a slovenským/hornouhorským regiónom.

V hierarchii uhorskej šľachty ich posunulo získanie baronátu v roku 1560. Dostali sa tak medzi popredné a najbohatšie aristokratické rody Uhorska.

Možno najznámejším Zayom v slovenských a maďarských dejinách je syn Imricha, Karol Zay (1797 – 1871). Tento liberálny politik, aktívny tvorca modernizácie Uhorska, obhajca zrovnoprávnenia Židov ako praktický národohospodár zveľadil svoje uhrovecké a bučianske panstvá. Jasne si uvedomoval čoraz markantnejšie sa etablujúce slovenské národné hnutie, no presadzoval maďarizáciu a v evanjelickej cirkvi bol, z dôvodu politického posilnenia protestantov, zástancom cirkevnej únie evanjelikov a reformovaných. Jeho priam démonizovaný konflikt s Ľudovítom Štúrom, ako aj vzťahy Zayovcov s učiteľskou rodinou Štúrovcov sú dnes všeobecne známe.

Členovia rodu zohrávali významnú úlohu v politickom a cirkevnom živote Uhorska. Viacerí z nich boli členmi hornej snemovne a zastávali vedúce pozície v evanjelickej cirkvi, pohybovali sa v domácich a zahraničných diplomatických kruhoch. Boli však aj priekopníkmi v obchodnej oblasti. Podnikali v priemysle (továrne na súkno a palice, skláreň v Uhrovci) a na uhroveckom panstve všestranne rozvíjali poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a lesné hospodárstvo.

Po roku 1945 sa vytratili nielen z kolektívnej pamäti Uhrovca, ale aj zo slovenských dejín. Ich majetky boli skonfiškované, knižnica premiestnená, dokonca rozptýlená. Rodový archív sa však zachoval. Je bohatý a fascinujúci, umožňuje odkrývať mnohovrstevné dejiny rodu, skúmať možné motivácie činov a postojov jeho členov v celospoločenskom kontexte, a to bez vytvárania nových klišé. Veď minulosť stále žije v súčasnosti.

Mgr. Štefan Gaučík, PhD. et PhD.
Historický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i.

Informácie

Galéria