Výruby drevín

Žiadateľ o výrub dreviny/drevín podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny doplní do žiadosti nasledovné údaje podľa § 17 ods. 8 :

  -  žiadosť o výrub drevín     

   -  vzor vyplnenej žiadosti

  1. Meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,
  2. Katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh pozemku, na ktorom drevina rastie, kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne,
  3. Súhlas vlastníka, správcu, príp. nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom) a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie (LV),
  4. Špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej:
    • Druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,
  5. Odôvodnenie žiadosti.

Doklady k žiadosti podľa bodu. 2) a 4) sa  nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť. K žiadosti sa pripojí výkres z projektovej dokumentácie stavby, ktorý obsahuje presný opis trasy líniovej stavby v mierke najmenej 1 : 50 000 alebo 1 : 10 000 s vyznačením lokality, kde drevina rastie.

Líniovými stavbami sú podľa stavebného zákona najmä ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,  diaľnice, cesty a miestne komunikácie,  stavby dráh, podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály, vedenia elektronickej komunikačnej siete, letiská, prístavy (zdroj SIŽP)

Odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie:

  • Zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia,
  • Nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo
  • Narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny

Pri vydaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na:

  • druh a zdravotný stav dreviny,
  • funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
  • to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja,
  • podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona.

Súhlas na výrub dreviny sa vyžaduje:

  1. v zastavanom území obce  pri stromoch v obvodom kmeňa nad 40 cm (obvod meraný vo výške 130 cm nad zemou),
  2.  pri krovitých porastoch  s výmerou nad 10 m2 v zastavanom území obce a za hranicami zastavaného územia s výmerou nad 20m2,
  3. v záhradách a záhradkárskych osadách pri stromoch s obvodom kmeňa nad 80 cm (meraným vo výške 130 cm nad zemou),
  4. na výrub drevín rastúcich na území s druhým, alebo tretím stupňom ochrany,
  5. na výrub drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene, alebo rastú na cintorínoch -bez ohľadu na obvod kmeňa alebo plochy).

Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje napr.:

  1. pri stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou a krovité porasty v zastavanom území obce  s výmerou do 10 m? a za hranicami zastavaného územia obce v výmerou do 20 m?,
  2. na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak ide o strom rastúci v súkromnej záhrade alebo záhradkárskej osade,
  3. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku,
  4. pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu
  5. ak sa výrub vykonáva v súvoslosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov (§2 ods. 1 Zákona č. 150/2019 Z. z.)

(v 3. a 4. prípade však platí OHLASOVACIA POVINNOSŤ voči orgánu ochrany prírody, v tomto prípade OKRESNÝ ÚRAD SENEC, do 5 dní od uskutočnenia výrubu - § 47 ods. 6  a § 68 písm. k) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).

Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa podľa § 17 ods. 7 vyhlášky č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

OBEC rozhoduje o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich v  ZASTAVANOM ÚZEMÍ OBCE  podľa § 47 ods. 3 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

OKRESNÝ ÚRAD rozhoduje o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich ZA HRANICAMI ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE podľa  § 47 ods. 3 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

NÁHRADNÁ VÝSADBA

Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi o súhlas na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa. Ak žiadateľom nie je vlastník pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu 3 rokov.

Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

Orgány ochrany prírody

Ministerstvo životného prostredia ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny

Slovenská inšpekcia životného prostredia

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad

Obec

 

Rez drevín

V zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny sa rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm  vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno takýto rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.

Orez však odporúčame nevykonávať už od 15. marca do 15. júla s ohľadom na chránené druhy, ktorými sú aj všetky druhy vtákov žijúcich u nás.

Využitie drevnej hmoty po oreze alebo jej likvidácia je v plnej kompetencii a zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti.

O nevyhnutné vypnutie vedenia z bezpečnostných dôvodov pre prípad výrubu a orezu porastov je nutné požiadať v lehote min. 25 dní pred plánovanou realizáciou prác na ZSE, a.s. u príslušného špecialistu správy podľa obce.

Mohlo by vás zaujímať: Arboristický štandard 1: Rez stromov

 http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

 

Invázne druhy rastlín a drevín

(zdroj: www.sopsr.sk)

Medzi invázne druhy Slovenskej republiky patria tie nepôvodné druhy rastlín a drevín, ktoré sú zaradené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. v súčasnosti sa venuje stále väčšia pozornosť druhom, ktoré sa k nám dostali v minulosti najmä z Ázie a Ameriky ako okrasné, prípadne medonosné rastliny. Mnohé z nich čoraz rýchlejšie a intenzívnejšie osídľujú a zaburiňujú rozsiahle plochy nielen v mestách ale tiež vo voľnej prírode. Svojím inváznym správaním vážne ohrozujú naše pôvodné druhy rastlín a ich spoločenstvá, pretože ich vytláčajú zo svojich stanovíšť. Druhy ktoré spôsobujú najväčšie problémy, resp. ktoré majú najväčší negatívny vplyv na našepôvodné druhy, ich biotopy a najviac meniace krajinu:

ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) - jednoročná alergénna burina pôvodom zo Sev. Ameriky. Na Slovenksu sa vyskytuje najmä v najteplejších južných oblastiach. Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na obrábaných poliach. Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhávaní rastlín zo zeme aj s koreňmi. V prípade plošného výskytu je účinné skosenie pred zakvitnutím rastlín.

glejovka americká (Asclepias syriaca) - medonosná, textilná a okrasná rastlina, pochádzajúca zo Sev. Ameriky. Je rozšírená najmä v južných častiach Slovenska ( napr. okraje vinohradov, medzihrádzové priestory tokov). Správa sa ako naturalizovaný druh. Má vegetatívny spôsob rozmnožovania - plazivé podzemky.

rod pohánkovec / pohánkovec japonský (Fallopia japonica) - trváca rastlina pôvodom z východnej Ázie. Na miestach svojho výskytu vytvára rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovitého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. Pestuje sa ako krasná rastlina v parkoch, záradách, na voľných priestranstvách v mestách i obciach a ako krmivo pre zver. Vidieť ju môžme aj pozdĺž vodných tokov a ciest. V súčasnosti sa šíri agresívne a plochy dosahujú čoraz väčšiu rozlohu. Rozmnožuje sa rýchlo podzemkami, ale aj fragmentami.

boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) - pochádza z oblasti západného Kaukazu. Na území Slovenska sa vyskytuje v okrasných záhradách, parkoch, na antropogénnych stanovištiach - popri cestách a vodných tokoch. Jedná sa o druh s výraznou vitalitou, rýchlym rastom, tvorbom veľkého počtu semien a nedostatkom prirodzených nepriateľov. Ohrozuje zloženie prirodzených stanovíšť a pri kontakte s ním dochádza i k vážnym zdravotným problémom. Jeho likvidácia je preto nevyhnutná, pričom treba dodržiavať všetky odporúčané bezpečnostné opatrenia.

netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) - rastlina pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. u nás je známa ako okrasná a medonosná rastlina. Nekontrolovateľne sa šíri pozdľž vodných tokov a vo vnútri lužných lesov, obsadzuje aj podmáčané nelesné stanovištia a poloruderálne plochy. Tam, kde sa tento druh už ras vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rizsiahle plochy. Predstavuje značné nebezpečenstvo pre tie oblasti na Slovensku, kde sa doteraz ešte nevyskytuje..

zlatobyť kanadská (Solidago canadensis) - rastlina pochádza zo Sev. Ameriky. U nás je využívaná ako okrasná a medonosná. Je to silný peľový alergén. Kvitne v auguste až októbri.Nájdeme ho na antropogénnych biotopoch, v sídlach, v okolí vodných tokov, na nelesných i v lesných biotopoch, na opustených miestach, rumoviskách v okolí ciest a železníc,... V redších lesoch na juhu Slovenska vytvára hustý podrast.

zlatobyť obrovská (Solidago gigantea) rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom, ale tiež sa vyskytuje aj v prirodzených typoch spoločenstiev.

pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) - dekoratívny listnantý strom s výškou 20-25 m pochádzajúci z Číny. Je veľmi prispôsobivý, má nízke nároky na živiny v pôde, tolerantný voči suchu, soliam a znečisteniu ovzdušia. produkuje veľké množstvo semien a rýchlo sa šíri - migrácia líniová, ale aj vodou a vtákmi. ohniskami rozširovania sú veľké mestá a sídla, kde má tendenciu monopolizovať biotop. charakteristický je preňho alelopatický účinok (negatívne chemicé  pôsobenie) výlučkov kôry koreňov, ktorý redukuje uchytenie konkurenčných druhov.

beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa) - svetlomilný dekoratívny listnatý ker. Pochádza zo Sev. Ameriky, u nás sa využíva ako okrasná drevina. Pestuje sa najmä v parkoch a záhradách, ale tiež ako pôdoochranná drevina. Rozmnožuje sa semenemi, ale tiež vegetatívne - každý kúsok výhonka vložený do zeme sa ujme. používa sa na ozeleňovanie neplodných plôch. V lužných lesoch južného Slevenska predstavuje nebezpečenstvo pre pôvodné ekosystémy. Najmä pozdĺž vodných tokov vytvára súvislé plošné zárasty.

kustovnica cudzia (Lycium barbarum) - opadavý, ozdobný, svetlomilný ker. Odolný voči chorobám a škodcom, odoláva dymu a mrazu. rastie na priepustných, vápenných a suchých pôdach. Pochádza zo Stredomoria, na Slovensku sa vzužíva v živých plotoch a stenách, ale raste aj na rumoviskách, svahoch a násypoch. šíri sa pozdĺž ciest, na hrádzach a v rôznych xerotermných (teplomilných) spoločenstvách, kde často vytvára nepreniknuteľné porasty.

javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides moench) - listnatý strom pochádzajúci zo Sev. Ameriky. V Európe sa využíva ako okrasná drevina. Je nenáročný na obsah živín v pôde, je odolný voči mraru a nepriaznivým podmienkam mestského prostredia. Často je vysádzaný v parkoch alebo v sídelnej zeleni. Vo voľnej prírode sa správa veľmi agresívne a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov ale tiež v lužných lesoch. Jeho odstraňovanie z prirodzených spoločenstiev bude veľmi náročné.

Vlastník, správca, užívateľ pozemku je povinný odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ak je pozemok v užívaní inej osoby, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Na invázne druhy sa viažu  ustanovenia zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a mnažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a zmene a doplnení niektorých zákonov. Je zakázané ich priniesť na územie Slovenskej republiky, držať, rozmnožovať, uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, pestovať alebo uvoľniť do životného prostredia. V súvislosti s § 14 ods. 3 predmetného zákona si dovoľujeme informovať obyvateľov mesta Senec o výskyte invázneho druhu rastliny pohánkovec (Fallopia) v katastrálnom území mesta Senec. ( http://maps.sopsr.sk/mapy/invazne.php ) 

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z. obec pri výkone samosprávy upozorňuje vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona. Obec môže tieto upozornenia zaslať na základe vlastných zistení z miestnych ohliadok alebo na základe informácií dostupných v elektronickej podobe na už vyššie spomenutej webovej stránke Štátnej ochrany prírody. Na webovej sstránke  http://www.sopsr.sk/invazne-web/ sú verejnosti dostupné informačné letáky v zmysle § 14 ods. 2 zákona s informáciami o jednotlivých inváznych druhoch raslín, vyskytujúcich sa na území Slovenska, vrátane ich popisu, zobrazenia a informácie o spôsobe odstraňovania druhu. Informačné letáky sú tiež dostupné na stránke mesta ako príloha tejto písomnej informácie.

 

 

Súbory / prílohy