Aktuality
Kategórie aktualít
Michaela Škriečková Nikolič
Prinášame rozhovor s violončelistkou, ktorá vyrástla na ZUŠ Senec a dnes pôsobí vo Viedni. Koncom novembra sa opäť predstaví so svojím kvartetom doma.
Ako si pamätáte na Senec? Čo tu máte rada a na čo najradšej spomínate?
Veľmi rada spomínam na detstvo v Senci – keď som sa hrávala vonku na sídlisku, liezla po stromoch, chodievala s rodinou na Slnečné jazerá a do našej záhrady.
Prečo ste si vybrali violončelo?
Na violončelo ma prihlásili rodičia – otec, bývalý riaditeľ ZUŠ v Senci, je dodnes učiteľom priečnej flauty, mama vyučuje hru na husliach.
K violončelu som sa dostala po tom, ako som bola na koncerte Bratislavského mládežníckeho violončelového súboru, v ktorom hrali aj čelisti zo Senca. Hudba ma tam úplne očarila a neskôr som v tomto súbore hrávala aj ja. Veľmi ma to bavilo – a myslím, že práve vtedy sa vo mne upevnila láska ku komornej a orchestrálnej hre, ktorá mi zostala dodnes.
Ako si spomínate na vašu prvú pani učiteľku?
Svojej prvej pani učiteľke, pani Procházkovej, som veľmi vďačná za všetko, čo ma naučila. Bola mi veľkou oporou pred každým vystúpením aj počas súťaží – pamätám si, ako mi vždy držala v teple studené ruky. Vďaka týmto skúsenostiam a aj malej náhode som sa napokon dostala do Viedne, kde som študovala u profesora Georga Baicha, a neskôr som v osemnástich rokoch spravila prijímacie skúšky na Univerzitu hudby a dramatických umení v Grazi (Universität für Musik und darstellende Kunst Graz), kde som študovala u profesora Tobiasa Stosieka. Vyštudovala som koncertné violončelo aj inštrumentálnu pedagogiku.
Kde žijete? Vediete aj deti k hudbe?
Od roku 2011 žijeme s manželom vo Viedni. Je huslista, stretli sme sa ešte v mládežníckom orchestri. Ostali sme v kontakte a keď sa rozhodol pre magisterské štúdium, namiesto do Nemecka prišiel do Rakúska – ku mne. Odvtedy sme spolu. Manžel pochádza z Belehradu a študoval v Novom Sade.
Máme dve deti – dcérku Lenu, ktorá má už takmer deväť rokov, a päťročného syna Luku. Deti vyrastajú vo Viedni, preto najlepšie ovládajú nemčinu. Lena rozumie aj hovorí po slovensky a rozumie aj srbsky.
Snažíme sa to rozdeliť tak, že manžel s nimi hovorí po srbsky a ja po slovensky. Keď sú na prázdninách v Senci, musia, samozrejme, rozprávať len po slovensky. Luka má svoju hlavu – rozumie po slovensky, ale hovorí len to, v čom si je stopercentne istý.
Lena navštevuje hudobnú školu a aj výtvarnú. Zatiaľ sa učí hrať na zobcovú flautu a skúša aj rôzne iné nástroje. Jej učiteľ sa venuje svetovej hudbe (Weltmusik). Luka zatiaľ najradšej behá za loptou alebo stavia lego.
S deťmi radi chodievame na koncerty – máme aj abonentku na detské koncerty v Konzerthause a párkrát sme boli aj na detskom muzikáli. V lete hrával manžel v divadle v Mödlingu (menšie mesto pri Viedni).
Čomu sa v súčasnosti venujete?
Obaja s manželom pôsobíme v rôznych telesách, ako napríklad Beethoven Philharmonie – hráme taktiež v lete v Oper Klosterneuburg, Concilium musicum Wien, Residenz Orchester, Franz Lehár-Orchester, s ktorým hrávame aj v lete na festivale v Bad Ischl a popri tom obaja aj učíme.
Vo Viedni sa nám veľmi páči – je to krásne, multikultúrne mesto, čo ako hudobníci cítime najmä vďaka našim kolegom, ktorí pochádzajú z rôznych kútov sveta. Je to veľmi obohacujúce prostredie.
Cítite rozdiely medzi týmito kultúrami?
Ak by som mala porovnať rakúsku a slovenskú kultúru, povedala by som, že sú si v mnohom podobné, ale predsa len cítiť jemné rozdiely. Slováci sú väčšinou spontánnejší, priateľskejší a kladú veľký dôraz na rodinu a osobné vzťahy. Rakúšania sú zase viac organizovaní, presní a formálni – veľmi si vážia poriadok, pravidlá a rovnováhu medzi prácou a voľným časom. Celkovo by som povedala, že Slováci sú viac emotívni a pohostinní, kým Rakúšania pôsobia zdržanlivejšie, ale spoľahlivo a kultivovane.
Plánujete koncert v Senci. Aký typ repertoáru nám prinesiete?
Naše kvarteto Nikolić Quartet Vienna, ktoré je tiež multikultúrne (huslistka pochádza z Japonska a violistka z Ruska) prinesie do Senca barokovú hudbu z Talianska. Antonio Vivaldi, vo svojich štyroch revolučných husľových koncertoch oživuje typické zvuky a hluky jari, leta, jesene a zimy.
Tešíme sa na výbornú akustiku a krásny kultúrny priestor v seneckej synagóge.
Rozhovor pripravila Martina Ostatníková
Fotografie z archívu rodiny
Pozvánka na koncert do seneckej synagógy
Rodáčka zo Senca, čelistka Michaela Škriečková Nikolić, sa opäť predstaví doma. V nedeľu 30. novembra 2025 o 15:30 a o 17:00 zaznie so sláčikovým kvartetom Nikolić Quartet Vienna slávny cyklus Antonia Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“.
Obsadenie: 1. husle Milan Nikolić / 2. husle Yurie Stern / viola Daria Lyall / violončello Michaela Škriečková Nikolić
Lístky kúpite v ZUŠ Senec u Mgr. art. Gabriela Škriečku od 3. novembra v utorok a štvrtok popoludní.
Vstupné 15 eur. Tešíme sa na vás!
Vedeli ste?
V Senci máme novú štvrť – Lužianky (na juh od štvrte Gardens). Sú v nej pomenovené ulice po slovenských hudobných skladateľoch. Nájdete tu ulicu Jána N. Hummela, Eugena Suchoňa, Alexandra Albrechta, Jána Cikkera, Jána L. Bellu.
Spomedzi týchto velikánov v Senci žil Ján Nepomuk Hummel, ktorý nebol známy len ako hudobný skladateľ, ale aj ako klavírny virtuóz. Svoju výnimočnú zručnosť na klavíri prejavil už v našom meste, kde ako dieťa predčil všetkých žiakov svojho otca, ktorý pôsobil na škole štátneho sirotinca vo Veľkom Štifte. Keď sa rodina presťahovala do Viedne, jeho otec vyhľadal pre syna najlepšieho učiteľa klavíra v meste, ktorým bol samotný Wolfgang Amadeus Mozart.

