Aktuality
Kategórie aktualít
Názov „Slnečné jazerá“ vymyslel architekt, ktorý by 22. septembra oslávil 100 rokov
Pri tvorbe materiálov k 60. ročníku Seneckého leta sme sa šťastnou náhodou spoznali s Vojtechom Horákom, ktorý na chate na Slnečných jazerách trávi veľkú časť roka. So Sencom a jazerami má jeho rodina veľa spoločného najmä vďaka jeho otcovi. Porozprával nám o ňom na brehu „Slnečných jazier“.
Kto bol váš otec?
Môj otec, Ing. arch. Vojtech Horák, bol mladý architekt a niekedy na prelome 50. – 60. rokov prišiel do Senca. Vtedy tu boli len malé jazierka. On ich dal prebagrovať a prepojiť do jedného veľkého jazera. Piate jazero vtedy ešte nebolo, ale už sa bagrovalo štvrté.
Asi v roku 1960 alebo 1961 sa vypísala súťaž o názov tohto vznikajúceho rekreačného strediska. Práve on vymyslel názov Slnečné jazerá. Niekde sa dočítal, že Senec je mestom, kde je najviac slnečného svitu na Slovensku – preto použil prívlastok „Slnečné“ a slovo „jazerá“, pretože ešte neboli jednotlivé jazerá úplne prepojené. Názov „Slnečné jazerá“ sa hneď začal používať.
Odmenili ho za to?
V súťaži o názov vyhral pozemok, kde si mohol postaviť chatu – pozemok nevlastnil, ale dostal ho do prenájmu na 99 rokov. Chatu na pozemku napokon postavil jeho brat a neskôr ju predal dirigentovi Českého rozhlasu Miroslavovi Brožovi, ktorý sem roky chodieval. Otec postavil našu chatu na vedľajšom pozemku.
Poviete nám o otcovi viac?
Môj otec by mal práve tento rok 22. septembra okrúhlych 100 rokov.
Bol jedným z prvých architektov, ktorí promovali na Slovensku, a nejaký čas bol docentom na škole, ale pre politické problémy musel odísť mimo Bratislavy. Tešíme sa, že odišiel práve na chatu do Senca. Bol pracovníkom Výskumného ústavu pre cestovný ruch, ktorý skúmal napríklad možnosti geotermálnych vrtov na Slovensku.
Jeho otec bol riaditeľom školy vo Vajnoroch, po vojne jeho rodinu vysťahovali zo školy a dedka zavreli do väzenia, lebo bol za Slovenského štátu poslancom.
Čomu sa ešte na jazerách venoval?
Keď býval otec na Slnečných jazerách, naprojektoval cesty okolo nich a mal k dispozícii aj sezónne pracovné sily. Všetko nakreslil a dával pozor, keď sa práce realizovali. V tom čase tu neboli ešte súčasné bufety, len unimobunky, až neskôr postavili Hotel Amur. Mal na starosti parcelovanie pozemkov a „papierovačky“ pri prideľovaní pozemkov, o ktorom rozhodoval národný výbor.
Ďakujem za rozhovor a poskytnuté fotografie.
Rozhovor pripravila Martina Ostatníková
Poznáte nejakú osobnosť alebo zabudnutý príbeh spätý s mestom Senec? Kontaktujte redakciu mailom: sencan@senec.sk