Oficiálne stránky SK

Doména www.senec.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej správy mesta Senec.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Aktuality

Senčanka Barbora Matejková zvládla Cestu hrdinov SNP aj napriek chorobe

Barbora Matejková

Prečo si sa pustila na Cestu hrdinov SNP?

Dlho som nevedela nabrať odvahu. Absolvovala som pár trojdňových túr, po ktorých som vždy ostala zhrozená a povedala som si, že možno na to naozaj nie som. Okrem toho už viac ako 6 rokov žijem s Crohnovou chorobou, čo je chronické ochorenie tráviaceho traktu. Mojej chorobe som ale nikdy nedovolila, aby ma obmedzovala v robení toho, čo chcem a čo ma robí šťastnou. Aj napriek prekážkam som jednoducho len mladá baba, ktorá má rada prírodu, pekné výhľady a prekonávanie samej seba.

Čo sa zmenilo?

V jeden deň som si povedala, že čo ak by som to skúsila aj napriek tomu strachu? Dúfala som, že takáto cesta mi prinesie to, čo hľadám, aj keď som sama nevedela, čo to presne je. Taktiež som sa rozhodla spojiť moje nové dobrodružstvo aj s niečím užitočným a mojou cestou zbierať peniaze pre Slovak Crohn Club, pre ktorý sa mi podarilo vyzbierať veľmi peknú sumu, o ktorej sa mi ani nesnívalo.

Ako si sa pripravovala?

Mám rada improvizáciu a adrenalín, preto som sa na „SNPéčku“ nepripravovala. Približne som vedela, čo si mám zbaliť a pozrela som si videá na internete s radami od ostatných. Naplánovala som si iba donášku lieku, ktorý si každé dva týždne pichám. Jediná dôležitá je psychická príprava, najmä ak človek kráča sám. Často ľudí zastaví hlava, a nie nohy.

Ako dlho si putovala?

Prechod 770 km z Dukly na Devín mi trval 28 dní a bol to najintenzívnejší mesiac môjho života. Začali sme dvaja, ale po 14 dňoch sa parťák rozhodol skončiť. Najnáročnejší bol začiatok, kedy si telo len zvykalo — aj na pľuzgiere a teplo. Chvalabohu, po čase sa to zlepšilo a nič zlé ma už nepostihlo. Skôr ma prekvapilo, koľko dobra som po ceste stretla. Nemám ani jednu zlú skúsenosť s nikým a denne ma prekvapovalo, akí sú Slováci nápomocní a dobrí ľudia. Niektorí mi pomohli s vodou, zavolali na občerstvenie, ponúkli ubytovanie alebo sa so mnou len porozprávali a stali sa jedným z dôvodov, prečo som cestu dokázala dokončiť.

Na čo si budeš najviac pamätať?

Určite na miesta, kde som trávila noci. Na takejto ceste človek nevie, kde bude spať, a zistí to až večer. Strávila som noc pri altánku v strede dediny alebo na stole pred hotelom, vyspala som sa na slame v útulni, ktorá v zime slúži ovciam, spala som na fare alebo ma pozvala do stanu náhodná pani, ktorú som stretla. Samozrejme, raz za čas som spala aj v ubytovaniach so sprchou alebo práčkou.

Po tom, čo som ostala na ceste sama, za mnou prišiel môj otec so psom a neskôr aj mama, aby ma povzbudili a sami zažili kúzlo „SNPéčky“.

Odporúčaš putovanie aj iným?

Mal by to vyskúšať každý. Cesta hrdinov SNP nie je o kráčaní, ale o spoznávaní seba, slovenskej prírody a zisťovaní, že ľudia sú dobrí. Či už človek kráča sám alebo s niekým, príde bod, kedy bude musieť siahnuť na psychické dno a vyhrabať sa sám. Je to extrémna forma psychohygieny, ktorú odporúčam každému, odhliadnuc od veku alebo fyzickej kondície — minimálne na jednu noc. Človek si začne viac vážiť veci, ktoré by mu predtým ani nenapadli — napríklad elektrinu, stále dostupnú vodu či možnosť nič nerobiť.

Aké sú tvoje najlepšie zážitky?

Zažila som krásne, ale aj menej krásne momenty, no spomínam na všetky rovnako dobre. Každý deň bol iný a zatiaľ čo jeden deň som kráčala sama pri západe slnka na hrebeni Nízkych Tatier a pozerala na kamzíkov, druhý som od strachu z medveďov vymýšľala náhradné trasy a spievala v lese tak nahlas, že tie medvede sa museli pre zmenu zľaknúť mňa.

Prejsť Cestu hrdinov SNP považujem stále za môj najšialenejší, ale najlepší nápad v živote. Nezastavila ma choroba, nezastavila ma samota a nezastavila ma ani moja hlava. Ak by som si mala z celého zážitku zobrať len jednu vec a odkázať to aj ostatným, bolo by to to, že všetci dokážeme to, čo naozaj chceme — len sa treba prestať báť.

Galéria