Aktuality
Kategórie aktualít
Ako sa z folklórneho krúžku stal jeden z najlepšie hodnotených detských folklórnych súborov
Rozhovor s Jurajom a Karin Kosztolányiovcami pri príležitosti 10. výročia Detského folklórneho súboru Slnečnica
DFS Slnečnica v roku 2026 oslavuje desať rokov. Spomeniete si ešte na úplné začiatky?
Začínali sme v roku 2016 ako malý krúžok pri Súkromnej základnej škole v Senci. S manželkou sme bývalí tanečníci súboru TECHNIK a mali sme veľkú chuť pracovať s deťmi. Nacvičovali sme dvakrát do týždňa a prihlásených bolo približne 25 až 30 detí. Vtedy sme len snívali o tom, kam by nás táto cesta milovníkov folklóru mohla doviesť.

Kedy prišiel zlomový moment?
V roku 2017 sme založili občianske združenie a z krúžku sa stal ozajstný detský súbor. Počet detí začal rásť, menili sa priestory na nácviky a postupne sa formoval súbor so všetkým, čo k tomu patrí. Najťažšie obdobie však prišlo počas covidu, keď sme nemohli mať reálne nácvik.
Ako ste zvládli pandemické roky?
Bolo to náročné. Zaviedli sme online tréningy a keďže školy aj telocvične boli zatvorené, hľadali sme akékoľvek možnosti stretávania. Do istého počtu detí sme mohli nacvičovať napríklad v reštaurácii Nostalgia.
Ako vyzerá Slnečnica dnes?
Dnes má súbor približne 140 členov – tanečníkov aj hudobníkov. Mesto Senec nám ponúklo priestory v MsKS, za čo sme dodnes veľmi vďační. Nacvičujeme päť dní v týždni. Okrem nás dvoch sa deťom venujú Karin Krigovská a Jana Hajková.
Už tretí rok nám pomáha aj mládež, ktorá pred desiatimi rokmi začínala ako malé deti. Talentované z nich dnes vedú prípravku – Michaela Mocková, Viktória Straňáková a Tomáš Kostolanský.
Kapelu tvoria deti, ale aj ich rodičia. Vedúci ľudovej hudby je známy hudobník Matej Jozef Topoľovský a primáškou Karin Magdošková. O kroje sa nám stará Anička Straňáková a spievať nás učí Katka Krigovská.
Juraj, aká bola vaša osobná cesta k folklóru?
Tancujem od svojich piatich rokov. Do folklóru som sa jednoducho zamiloval. Na vysokej škole som sa ako samouk naučil hrať na heligonke, aby sme mohli na žúrkach v internáte spievať. Začal som vyučovať v DFS Prvosienka v Bratislave a tam som si uvedomil, že toto je smer, ktorému sa chcem venovať.
Karin, čo je tajomstvom, že máte v súbore toľko detí ?
S manželom a neskôr aj s dospelými mladými sme absolvovali špeciálne metodické školenia Centra tradičnej kultúry na Myjave, ktoré sa zameriavajú na to, ako učiť ľudový tanec deti. Základom je hra – deti sa hrajú a ani si neuvedomujú, koľko sa pritom naučia. S najmenšími pracujeme cez tradičné ľudové hry, ktoré rozvíjajú základné pohybové schopnosti.
Je dnes práca s deťmi iná ako kedysi?
Určite áno. Kedysi mali deti prirodzený kontakt s hudbou, rytmom, pohybom vonku. Dnes to nemajú a najťažšie je vysvetliť rodičom, že deti potrebujú pohyb, výzvy, aj občasné pády. Potrebujú rozvíjať koordináciu, silu, ale aj sociálne vzťahy. Aj preto začíname v prípravke obyčajnou naháňačkou či jednoduchými piesňami s rytmizáciou.

Ako sa výučba posúva vo vyšších vekových kategóriách?
V malej a strednej skupine sa dostávame k strofickým tancom – sú viazané na konkrétne melódie, choreografie a začíname pracovať na jednoduchých regiónoch. Od veľkej skupiny, teda približne od 15 rokov, už deti tancujú seriózne tance dospelých.
Slnečnica patrí medzi najlepšie hodnotené súbory. Ktoré úspechy si najviac ceníte?
V roku 2022 sme získali zlaté pásmo v Bratislavskom kraji na postupovej súťaži Eniki beniki. V roku 2023 bronzové pásmo na celoslovenskej prehliadke a v roku 2025 opäť nomináciu na postup do celoštátnej prehliadky.
Čím sa folklórny súbor líši od bežného krúžku?
Rozdiel je obrovský. Folklórny súbor vychováva pokračovateľov tradícií. Súbor je pre deti druhým domovom, komunitou, kde sa im odovzdávajú hodnoty. Okrem nácvikov a sústredení zdieľame spoločný čas v priateľstve pri rozhovoroch, spoločnom športovaní, počas folklórnych tvorivých dielňach ako napríklad maľovanie kraslíc pred Veľkou nocou.

Váš súbor sa vydal cestou autenticity. Prečo?
Autentický folklór je na rozdiel od štylizovaného, čisto javiskového folklóru, pravdivý, živelný a ponecháva priestor individuálnej improvizácii. Tieto tance a zvyky boli súčasťou veselíc, prinášali radosť do každodenných dní.
Okrem vzdelávania aj zbierame skutočné tanečné, hudobné aj krojové prvky priamo v regiónoch od pamätníkov a zberateľov. Spolupracujeme s etnomuzikológmi, ktorí vytvárajú notové zápisy, aby súbor mohol fungovať aj pri výmene hudobníkov. Príprava na nácvik nového predstavenia je dlhodobý proces a zapájame aj odborníkov, ktorí dohliadajú na jeho autenticitu.
Pracujete aj so zoznamom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Áno. Pri týchto materiáloch je dôležité zachovať autenticitu spracovávaného materiálu. Takto sme spracovali Betlehemské hry zo stredného Slovenska, ktoré diváci mohli vidieť na vianočných trhoch či počas svätých omší – s maketou kostola aj postavou Kuba, tzv. Starého.

Od Troch kráľov sú fašiangy – veľký úspech zaznamenalo aj vaše Fašiangové pásmo z 2024…
Fašiangy sú najživšie obdobie tradičného roku. Ide o čas „prevráteného sveta“, keď sa na chvíľu rušili bežné spoločenské pravidlá – objavujú sa postavy, ktoré zosmiešňujú autority aj ľudské slabosti. Humor má často odvážny, miestami až erotický podtón, no vždy ide o zveličenie a radosť zo života. Konali sa svadby, zvyky boli plné symboliky dobroprajnosti a plodnosti.
Materiál pre naše Fašiangové pásmo sme nezbierali z kníh, ale priamo v teréne. Vychádzali sme z vlastného výskumu u Jožka Ďuráčiho v Soblahove, kde sa ešte zachovali spomienky na autentickú podobu fašiangových obchôdzok, ktorých súčasťou je napríklad vyhadzovanie dievčat „na vysoké konope“.

Dôležitou súčasťou pásma sú aj kroje. Ak je to možné, dbáme na originálne kroje a krojové doplnky vyrobené z originálnych materiálov a pôvodnými postupmi.
Vrcholom fašiangových zvykov bol rituál pochovávania basy, pri ktorom hudobné nástroje, smiech a tanec utíchajú. Nasleduje Popolcová streda, ktorá tento rok pripadá na 18. februára a otvára obdobie veľkonočného pôstu.
Kedy vás môžeme vidieť?
Takmer už rok pripravujeme nové tanečné predstavenie ZRKADLENIE pri príležitosti 10. výročia založenia súboru, ktoré prostredníctvom pohľadu detí a mladých ľudí otvára dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou. Nehodnotí ani neporovnáva jednotlivé doby, zrkadlí ich rozdielnosť a vývoj spoločnosti a zároveň hľadá črty a vlastnosti detí a mladých, ktoré sú pre obe doby spoločné. Tešíme sa na všetkých 23. a 24. októbra 2026 v MsKS v Senci na slávnostnej akadémii k 10. výročiu súboru DFS Slnečnica. Malí aj veľkí tanečníci a hudobníci – všetci budeme pri tom.

Rozhovor pripravila Zuzana Oros


