Primátor mesta Senec Pavol Kvál, viceprimátor Juraj Gubáni a splnomocnenec Gábor Klenovics navštívili akademického maliara Slavomíra Brezinu v Modre. Na stretnutí sa zúčastnili aj referentka výstavby mesta Diana Bezúrová a zástupkyne redakcie Mestských novín Senčan Martina Ostatníková a Zuzana Oros. Umelec im predstavil niektoré zo svojich diel a v príjemnej atmosfére sa porozprávali aj o tom, ako dnešní developéri pristupujú k umeleckým dielam z minulosti.
Brezina v súčasnosti pripravuje nové dielo pre novú polikliniku v Senci, ktoré nadviaže na pôvodnú mozaiku odstránenú z fasády starej budovy. Jeho prípravu rieši s mestom spoločne s Ing. Ladislavom Kamenským, ktorý v minulosti pôsobil v Zdravoprojekte. Maliar vyzdvihol mesto Senec ako svetlú výnimku – podľa jeho slov je zatiaľ jediným subjektom, ktorý ho oslovil so zámerom zachovať niektoré z jeho starších diel v novej podobe.
Mozaika na seneckej poliklinike sprevádzala generácie obyvateľov pri návštevách lekára aj pri každodenných cestách centrom mesta. Po jej odstránení zostal jej výtvarný motív zachovaný v podobe dekoračného obrazu. O inšpirácii a osude umeleckých diel sme sa rozprávali s autorom mozaiky, akademickým maliarom Slavomírom Brezinom. Spomienky na výstavbu zdravotného strediska pridal jeho manažér Ing. Ladislav Kamenský, ktorý v tom čase pracoval v Zdravoprojekte.
Mnohí Senčania poznali zdravotné stredisko pod jednoduchým pomenovaním „ústav“. Spájajú si s ním prvé návštevy lekára s rodičmi aj spomienky na príbuzných, ktorí tam pracovali. Mozaika na budove bola dobre viditeľná aj pre ľudí, ktorí okolo nej iba prechádzali pešo, na bicykli či autom. Jej motív pritom vychádzal zo samotného Senca.
Prinášame krátky rozhovor so Slavomírom Brezinom a Ing. Ladislavom Kamenským o inšpirácii seneckej mozaiky, osude umeleckých diel aj o vzniku budovy dnešnej polikliniky.
Pán Brezina, čo vás pri tvorbe seneckej mozaiky inšpirovalo? Súvisel jej motív so slnkom a Slnečnými jazerami?
Slavomír Brezina: Áno, presne tak. Inšpiráciou bola krásna príroda, jazero a slnko.
Ako vnímate, že motív mozaiky zostal zachovaný v novej výtvarnej podobe?
Slavomír Brezina: Veľmi ma to teší. Je to ojedinelé. Zatiaľ sa mi nikto iný neozval s podobným zámerom zachovať niektoré z mojich starších diel v inej podobe.
Máte skúsenosť aj s tým, že vaše diela z verejných budov zmizli?
Slavomír Brezina: Áno. Na Novej scéne som vytvoril rozmernú maľbu, ktorá bola pri vstupe do divadla a bolo ju krásne vidieť aj z Kollárovho námestia. Chcel som ju ukázať priateľom a zrazu tam nebola. Nikto mi neoznámil, že ju odstránili. V Prešove boli u primátora tri moje gobelíny, dva viazané a jeden tkaný. Po revolúcii v roku 1989 zmizli. Neviem, čo sa s nimi stalo.
Viete dnes sledovať, kde sa všetky vaše diela nachádzajú?
Slavomír Brezina: Vytvoril som okolo 150 diel a neviem, kde všetky skončili. Už ich ani nemôžem všetky sledovať. Nikto sa mi neohlási, keď ich dávajú preč. Niektoré ešte na svojich miestach sú, ale pri viacerých neviem, aký bol ich ďalší osud.
Kým Slavomír Brezina spomína na osud výtvarných diel, jeho manažér Ing. Ladislav Kamenský si pamätá okolnosti, za ktorých vznikala samotná budova seneckého zdravotného strediska.
Pracovali ste v Zdravoprojekte už v čase výstavby zdravotného strediska v Senci. Akým stavbám sa táto organizácia venovala?
Ing. Ladislav Kamenský: Zdravoprojekt za socializmu projektoval výlučne zdravotnícke stavby. Boli to veľké stavby po celom Slovensku, napríklad nemocnica, detská nemocnica či onkologické zariadenia na bratislavských Kramároch. Pracovali sme aj na zotavovniach v Tatrách a na stavbách v Trenčianskych Tepliciach. Z niektorých zotavovní sú dnes hotely.
Počítalo sa už vtedy s tým, že v Senci vznikne poliklinika?
Ing. Ladislav Kamenský: Už vtedy mala byť poliklinika. Rozhodlo sa však, že časť peňazí pôjde na ženský pavilón v Pezinku a časť na zdravotné stredisko v Senci. Na polikliniku v pôvodne zamýšľanom rozsahu už nebolo dosť peňazí, a tak vzniklo zdravotné stredisko.
Rátalo sa s jeho neskorším rozšírením?
Ing. Ladislav Kamenský: Áno, počítalo sa s tým, že sa dostavia. Trvalo to však veľmi dlho. Teraz sa poliklinika buduje a dúfam, že to bude pekná stavba.
Ako na vás pôsobí dnešný Senec?
Ing. Ladislav Kamenský: Vidím, že v meste žije veľa nových ľudí. Je blízko Bratislavy a je tam práca. To je na Senci poznať.
Akademický maliar Slavomír (Slavo) Brezina vyrastal v umeleckom prostredí. K maľovaniu ho už ako dieťa priviedol jeho otec, známy scénograf. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení a skúsenosti získaval aj vo francúzskom ateliéri Artistique International de Séguret. Jeho umelecký rozhľad rozšírili cesty po svete a stretnutia s osobnosťami maliarstva, medzi ktorými úvod relácie spomína Andyho Warhola, Marca Chagalla a Pabla Picassa.
Brezinova tvorba zahŕňa monumentálne maliarske diela, gobelíny, vitráže a mozaiky. Charakterizuje ju chuť experimentovať, objavovať nové možnosti výtvarného vyjadrenia a prinášať do každej práce niečo nové. Svoju tvorbu predstavuje na slovenských aj zahraničných výstavách a patrí medzi uznávané osobnosti slovenského maliarstva. Rodinnú umeleckú tradíciu rozvíja aj jeho dcéra Slávka.
Slavomír Brezina maľuje aj vo vyššom veku. Ako nám povedal mimo nahrávky, bez tvorenia nevie žiť. Mladým ľuďom s umeleckými sklonmi odkazuje, aby kreslili, maľovali, chodili do galérií a vzdelávali sa.
Pozrite si aj dokumentárny portrét z dielne televízie TA3
