Dňa 9.10.2026 sa na severnej strane Slnečných jazier v hoteli Zátoka po 50 rokoch od maturít uskutočnilo stretnutie 16 spolužiakov bývalej triedy A seneckého Gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským. Patrili sme medzi študentov rokov 1972 -1976 s aprobáciou prírodovednou. Našou triednou profesorkou bola Gizela Cvengrošova, riaditeľom bol Július Sklárš.
Gymnázium v Senci bolo založené v roku 1949 a v priebehu rokov prešlo rôznymi zmenami. Už v roku 1953 bola prvá zmena na jedenásťročnú strednú školu (JSŠ) s riaditeľom Júliusom Skláršom, ktorý bol riaditeľom 23 rokov, až do nášho odchodu (1953-1976). V roku 1961 nastala zmena školy na strednú všeobecnovzdelávaciu školu s prírodovednou a humanitnou vetvou, tzv. SVŠ. Tesne pred našim nástupom na Gymnázium v roku 1972, nastala v školskom roku 1970/1971 zmena na štvorročné gymnázium. Preto sme počas nášho štúdia ešte „zastihli“ posledné trojročné triedy SVŠ karov. Neskôr v roku 1996/1997 škole udelili čestný názov Gymnázium Antona Bernoláka.
Triedu 1.A sme mali v prvej miestnosti na druhom poschodí. Tá sa pre nás stala o štyri roky neskôr aj maturitnou miestnosťou, v ktorej sme skladali prvé skúšky života (dospelosti). Nastúpili sme v počte 32 študentov zo Senca a blízkeho aj vzdialenejšieho okolia (BA). Triedu 2.A sme dostali na prvom poschodí, tesne nad hlavným vchodom do budovy školy. V 3. ročníku nás v dôsledku veľkého počtu žiakov a nedostatku priestorov po odchode skupiny „Bratislavčanov“, presunuli na úplne južnú stranu budovy, naľavo od bočného vchodu, ktorý slúžil ako hlavný vchod pre Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským. Už vtedy sme sa zredukovali na 24 študentov, čiže boli sme jednou z najmenších tried. Malo to isté výhody, ale aj nevýhody. Pozitívnou „výhodou“ bolo, že sme viackrát v priebehu školského roka mali šancu odpovedať, preto aj naša príprava na každú hodinu musela byť obozretnejšia a dôslednejšia. Taktiež pozične bola trieda ďalej vysunutá od hlavného vedenia školy. V triede bolo síce tesno (20 cm prechod medzi lavicami) – lavice boli ešte pôvodné, zošikmené, neposúvateľné, s jamkou pre kalamár, z časov, keď sme podaktorí v týchto častiach budovy v minulosti ešte v rokoch 1962-64 navštevovali ZDŠ v Senci – čo zase malo výhodu pri odpisovaní a nemožnosti profesorov dostať sa do priestorov pre žiakov. Pôvodne táto miestnosť patrila pani školníčke Svrčkovej, neskôr Márii Galovičovej a jej rodine. Po našej triede bola dlhé roky pracovňou zubného lekára. Triedu 4.A sme dostali opäť netradične so samostatným vchodom zvonka, tesne napravo od hlavného vchodu. Miestnosť v minulosti slúžila ako obývacia, rodine prof. Ľudovíta Ruttkaya. V nej sme sa pripravovali aj na maturitné skúšky.
Našu triedu učili a odovzdávali nám skúsenosti dlhoroční pedagógovia – stredoškolskí profesori Gizela Cvengrošová, Darina Chrapčiaková, Marianna Kovácsová, Kveta Skláršová, Mária Dömenyová, Mária Szabová, Agnesa Frčová. K najstarším pedagógom patril Ondrej Margitfalvi a Jozef Lančarič, ktorí odovzdávali svoje poznatky už v začiatkoch vzniku Gymnázia po roku 1949, ďalej, Ľudovít Ruttkay, Július Sklárš, Pavol Venerčan, Matej Szehér, Ján Nádašský, Pavol Trubač, Ladislav Balogh a Milan Belaj. V prípade neprítomnosti niektorého z nich ich zastupovali (suplovali) Milada Ondrejovičová, Mária Rohárová, Eva Szehérová, Helena Oberhauserová, Jozef Sedmina, Oskár Barán, Ivan Fendek a Pavol Škovránek. Žiaľ mnohí z nich už nie sú medzi nami. Našu pani profesorku, na ktorú s láskou spomíname, si chodievame uctiť k jej poslednému miestu odpočinku na senecký cintorín na Bratislavskej ulici.
V prvom ročníku nás nastúpilo 9 Senčanov: Marta Nádašská, Miroslav Babiak, Peter Galgóczi, Ondrej Hudák, Peter Lacho, Juraj Poizl, Ľudovít Pomichal, Ľudovít Ruttkay a Ján Šebok; 8 Bernolákovčanov: Mária Babulíková, Albína Barkolová, Kvetoslava Donnertová, Eva Heribanová, Mária Szabóová, Beáta Viková, Stanislav Somora a Ľubomír Tesár; 6 Bratislavčanov: Ladislav Dlugoš, Dušan Krajíček, Ľudovít Obleser, Jozef Pernecký, Miloš Tropek a Pavol Vlačiky. Viola Sládečková a Ján Kuštár boli z Veľkého Bielu, Peter Farkaš a Miroslav Uherčík z Čataja, Rudolf Vittek z Kaplnej, Margita Durayová z Kostolnej pri Dunaji, Gabriela Halmešová z Kráľovej pri Senci, Blažena Vaculíková z Hurbanovej Vsi a Daniel Rihošek zo Sládkovičova. Neskôr podaktorí ubudli a pristúpil Róbert Minarič. K maturitám nás išlo 24. Žiaľ maturitné tablo, ktoré navrhol a zhotovil Ján Šebok formou vypálenia podkladového lipového dreva spájkovačkou, neskoršia generácia – vraj pre nedostatok priestorov na škole – spálila. Na tablo sa nestihol uniformne odfotiť Miroslav Uherčík, ktorého fotografia bola prilepená neskôr dodatočne.
Prvé pomaturitné stretnutie sme uskutočnili po piatich rokoch v roku 1981, následne každých päť rokov (1986,1991,1996) a v roku 2001 po 25-tich rokoch ešte v prítomnosti našej triednej profesorky, po 30-tich rokoch v roku 2006, žiaľ už bez nej. Všetky stretnutia technicky po stránke zvukovej zabezpečoval Ján Šebok, po stránke obrazovej Daniel Rihošek. Žiaľ Daniel odišiel spomedzi nás prvý a tak sme skoro väčšinu obrazových dokumentov z našich stretnutí nenávratne stratili. Následne po 35. roku v roku 2011 sme sa dohodli uskutočňovať stretnutia od roku 2012 každý rok, a to dva krát do roka. Vynechali sme iba roky 2020 a 2021 kvôli vzniknutej pandémii. V priebehu rokov sme prišli o ďalších spolužiakov Dušana Krajíčka, Petra Galgócziho, Ľudovíta Pomichala, Ondreja Hudáka a iba tri týždne pred stretnutím o Miloša Tropeka.
Stretnutie po 50 rokoch, ktoré iniciovala a organizovala Beáta Vlačikyová, bolo príjemné a priateľské. Technicky pomáhali Ing. Rudolf Vittek a RNDr. Ján Šebok. Spoločne sme si zaspomínali na študentské časy, na maturitné skúšky, ktoré sa konali pred 50-timi rokmi, na našich profesorov a spolužiakov, ktorí už nie sú medzi nami, ako aj na tých, ktorí sú v zahraničí a nemohli sa z objektívnych príčin dostaviť (Ing. Mária Szabóová-Storck- Nemecko, Ing. Margita Durayová-Pólová – Česko a Ing. Stanislav Somora, SDB – Keňa). Každý z nás si prešiel vlastnú cestu životom so znalosťami, ktoré získal na Gymnáziu a niekto aj neskôr na vysokej škole a v zamestnaní. Tie skúsenosti mohol a stále môže odovzdávať ďalej nielen vlastným deťom, ale už aj svojim vnučkám a vnukom. A tých má naša trieda už viacero. Taktiež niektorí z iných dôvodov na stretnutie nemohli prísť, prípadne sa ospravedlnili, napr. MUDr. Miroslav Babiak.
Naše stretnutie svojou prítomnosťou poctil profesor RNDr. Ján Nádašký, mimochodom starší brat našej spolužiačky Marty, ktorý nás v prvom ročníku učil geológiu. Pre zaujímavosť, geológia sa na SVŠ-ke učila v poslednom treťom ročníku. My, ako takmer prví gymnazisti, sme ju museli zvládnuť už v 1. ročníku. Na stretnutie som priniesol zopár pôvodných artefaktov – zošit z geológie, zoológie, polytechnickej výchovy, výtlačok z časopisu Družba, ktorým sme si doplňovali učivo z ruského jazyka a náš originálny študentský časopis PLAM, ktorý zostavili spolužiaci Paľo Ľudo, Maja pričom technicky spolupracovala Gitka. Ľudo neskôr prestúpil na Gymnázium do Banskej Štiavnice, aby sa spoločne s inými študentmi pripravoval na dráhu novinára v Leningrade (St. Peterburg). Pán profesor Nádašský bol nadšený z uchovania si zošitu z geológie do dnešných časov. Sám bol prekvapený, koľko učiva sme už v tom čase prebrali. Ocenil moje výborné poznámky, ktoré som si stihol s prehľadom zapísať a po rokoch mi za to udelil posledné symbolické známkovanie s prospechom jedna. Úsmevy na tvárach ostatných spolužiakov sa nedali nepozorovať.
Pevne dúfame, že toto významné okrúhle stretnutie nebolo jedno z posledných.
Ján Šebok
Viac fotografií a spomienku autora nájdete v PDF dokumente:
Stretnutie gymnazistov po 50 rokoch v Senci – 15 strán (PDF)
Maturitné tablo: riaditeľ prof. Július Sklárš, triedna profesorka Gizela Cvengrošová. Prvý rad zhora: Stanislav Somora, Peter Lacho, Ján Šebok, Mária Babulíková, Margita Durayová, Daniel Rihošek, Rudolf Vittek a Ján Kuštár. Druhý rad zhora: Ľudovít Ruttkay, Juraj Poizl, Mária Szabóová, Beáta Viková, Gabriela Halmešová, Ladislav Dlugoš a Róbert Minarič. Tretí rad zhora: Peter Farkaš, Ľubomír Tesár, Albína Barkolová, Kvetoslava Donnertová, Marta Nádašská, Blažena Vaculíková, Ondrej Hudák a Miroslav Babiak.
Prvý rad zľava v podrepe: Ing. Juraj Poizl, RNDr. Ján Šebok. Druhý rad zľava: Beáta Viková-Vlačikyová, Ing. Blažena Vaculíková-Račková, Ing. Marta Nádašská-Pokrývková, Mária Babulíková-Véghová, Albína Barkolová-Herbriková, RNDr. Ján Nádašský, PharmDr. Ľudovít Ruttkay. Tretí rad zľava: MVDr. Ján Kuštár, Pavol Vlačiky, RNDr. Gabriela Halmešová-Kajtárová, Mgr. Ľubomír Tesár, Ing. Ladislav Dlugoš, Peter Farkaš, Ing. Peter Lacho
Trieda 2.A Gymnázia v roku 1974. Prvý sediaci rad zľava: Daniel Rihošek, Eva Heribanová, Ľudovít Ruttkay a Juraj Poizl. Prvý stojaci rad: Mária Babulíková, Blažena Vaculíková a Mária Szabóová. Druhý rad: Rudolf Vittek, Miroslav Uherčík, Ondrej Hudák, Beáta Viková, Miroslav Babiak, Ján Kuštár, t.p. Gizela Cvengrošová, Ján Šebok, Marta Nádašská a Margita Durayová. Tretí rad: Peter Farkaš, Stanislav Somora, Gabriela Halmešová, Ladislav Dlugoš, Ľubomír Tesár a Róbert Minarič.
Vchod z východnej strany budovy Gymnázia, keď v nej ešte bola aj ZDŠ-ka, rok 1964/1965. Budúci absolventi gymnázia: vpravo kľačiaci Peter Lacho a Ján Šebok (2. sprava v 2. rade) (A trieda). Ďalší budúci gymnazisti bývalej triedy 2.C ZDŠ Senec: Jolana Husárová (horný rad zľava 7.) a Eva Laššúová (sediaci rad sprava 2.) (B trieda). Valéria Šipošová (horný rad zľava 8.), Magdaléna Šipošová (sediaci rad zľava 4.) a Zuzana Vítková (sediaci rad sprava 5.) (C trieda gymnázia).
Ján Šebok
