Oficiálne stránky SK

Doména www.senec.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej správy mesta Senec.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Aktuality

Tvorivý deň s Monikou Macháčkovou

Tvorivy-den-s-MonikouMachackovou

Kto už niekedy „zhltol“ knihu alebo ju nevedel odložiť, kým nedočítal poslednú stranu, pozná silu dobre vyrozprávaného príbehu.

Ako však takýto príbeh vzniká? Prijali sme pozvanie spisovateľky, novinárky a bývalej predsedníčky redakčnej rady Mestských novín Senčan Moniky Macháčkovej na jej kurz tvorivého písania v Mestskom kultúrnom stredisku v Senci. Prišli sme sa pozrieť, čo všetko sa za pútavým textom skrýva.

Monika pomáha objavovať nové literárne talenty aj ako riaditeľka súťaže Senecké pero, ktorá má za sebou už šesť ročníkov. S ľuďmi, ktorí chcú písať, sa tak stretáva pri čítaní ich súťažných prác aj pri spoločnej práci na kurze.

Keď sledujeme dobrého tanečníka, jeho pohyby pôsobia tak prirodzene, až máme pocit, že by sme to zvládli aj my. Za tou ľahkosťou sú však roky skúseností, vedomostí a tréningu. Podobne je to aj s písaním. Príbeh, ktorý čitateľa vtiahne a nepustí, vzniká aj vďaka postupom, ktoré pri čítaní často ani nevnímame.

Monika ich na kurze pomenúva a vysvetľuje. Účastníkom odovzdáva svoje dlhoročné spisovateľské a novinárske skúsenosti, praktické tipy aj osvedčené grífy. Otvorene pritom hovorí o chybách, ktorých sa ako samoučka dopúšťala na začiatku vlastnej tvorby. Ponúka ucelený pohľad na to, na čo pri písaní myslieť, čo si v texte všímať a čomu sa vyhnúť.

My sme sa jej opýtali na jej vlastnú cestu k písaniu, inšpiráciu aj na to, ako sa mení náš vzťah k slovu.


10 otázok pre Moniku Macháčkovú

  1. Monika, pamätáš si na chvíľu, keď si si povedala, že príbehy nechceš iba čítať, ale aj písať? Čo ťa priviedlo k vlastnej tvorbe?
    Veľa rokov to vo mne ticho spalo. Syn, vtedy asi 12 ročný, začal písať a stavili sme sa, kto prvý začatý príbeh aj dokončí. Vyhrala som. Odmalička som recitovala, hrala divadlo, veľa čítala a práca so slovom ma bavila. Popri novinárskej práci, kde je nutné držať sa faktov, som túžila aj pustiť svojej fantázii uzdu, vymýšľať si príbehy. Lebo v mojej hlave ich bolo priveľa.
  2. Kde čerpáš inšpiráciu? Sú to najmä vlastné zážitky, stretnutia s ľuďmi alebo situácie, pri ktorých si povieš: Čo by bolo, keby…?
    Inšpirácia je všade, v útržkoch rozhovorov, náhodne vypočutých, v obrázkoch, ktoré sa naskytnú, keď kráčam mestom, niektoré nápady sa objavia ako sen, iné zažijem na vlastnej koži ja, alebo niekto, koho poznám… naozaj svet a naše životy sú plné námetov.
  3. Zmenili sa počas rokov témy, ktoré ťa priťahujú? Je niečo, na čo sa dnes ako autorka pozeráš úplne inak než na začiatku svojej tvorby?
    Moje prvé knihy boli romance a už dnes by ma nebavilo písať ich. Postupne som sa prepracovala k písaniu príbehov bez romantického zafarbenia. Najväčšiu radosť mi urobil Dado Nagy, známy literárny znalec. Na Bibliotéke krstil moju knihu Zhasnite a povedal, že som sa vypracovala z autorky ženskej literatúry na autorku spoločenských románov.
  4. Čo pre teba znamená spätná väzba od čitateľov? Utkvelo ti v pamäti stretnutie alebo správa, pri ktorých si si uvedomila, že tvoj príbeh niekomu zasiahol do života?
    Úplne najviac! Veľmi rada chodím na besedy za čitateľmi, lebo potrebujem vedieť ich pocity z mojej tvorby. Stalo sa mi už viackrát, že mi čitateľky písali – odkiaľ poznáte môj príbeh? Popísali svoj osud, ktorý bol veľmi podobný s mojím knižným príbehom a ďakovali. Vraj som pochopila a presne popísala, ako sa cítili, čo prežívali… a to je najväčšia pocta, akú som dostala.
  5. Na čom momentálne pracuješ a na čo sa môžu tvoji čitatelia tešiť?
    Konečne by som chcela dokončiť rozpísaný román, ktorý som pred dvoma rokmi odložila, lebo som popri písaní scenárov televízneho seriálu nemala čas venovať sa mu. Príbeh s odhaľovaním tajomstva z minulosti jednej rodiny nosím v hlave už veľmi dlho a už by som ho rada dokončila a venovala sa novým nápadom.
  6. Akou čitateľkou si ty sama? Čo ťa dokáže na knihe nadchnúť natoľko, že ju nevieš odložiť?
    Veľmi vášnivou! Čítam rada a veľa. Mám viac obľúbených autorov – G. G. Marquéz, W. Saroyan, D. Charms, Narin Abgarian, Isabel Allende, Roald Dahl, Bohumil Hrabal, Leo Rosten, Timrava, Robert Bryndza, Jo Nesbo, a plno ďalších. Čítam rôzne knihy – od magického realizmu po detektívky. V každom žánri je iný moment, ktorý mi nedovolí knihu pustiť z rúk. V detektívke je to napätie a dobre vymyslená zápletka, keď ani netuším jej rozuzlenie. V krásnej literatúre zasa atmosféra, jazyk, téma… V mojej knižnici je aj veľa odborných kníh, monografií, encyklopédií. Už máme doma problém, kam s knihami.
  7. Ktoré tri knihy alebo autorov máš najradšej a čím si ťa získali?
    Ťažko vybrať tri. Milujem Sto rokov samoty a Príbehy z Maconda G. G. Marquéza pre jeho nenapodobiteľný štýl, neuveriteľný svet fantázie a magickosti, živé postavy, neskutočné zápletky. Akékoľvek poviedky od W. Saroyana sú pohladením po duši. Cítim z nich, ako veľmi mal rád ľudí, s akým pochopením o nich písal. Roald Dahl ma zasa dostal svojím humorom.
  8. Ako riaditeľka Seneckého pera máš za sebou už šesť ročníkov súťaže. Čím ťa dokážu prekvapiť začínajúci autori a čo ti stretávanie s ich tvorbou prináša?
    Najviac ma teší, že deti a mladí ľudia majú chuť písať a neboja sa svoje pokusy poslať do súťaže, kde sú ich výtvory konfrontované odbornou porotou. Prekvapí ma, ak sa objavia práce s neopozeranými témami. Teší ma, ak sa mladí ľudia zamýšľajú nad problémami doby. Som dojatá, ak sa odvážne vypisujú z prvých lások a sklamaní. Vôbec pri tom nie je dôležité, aby ich práce boli dokonalé. Dôležité je, že píšu. Lebo, ako hovorím aj na kurze, hlavne treba veľa písať, cvičenie robí majstra. Najradšej by som ocenila všetkých, ale to sa nedá.
  9. Umelá inteligencia dnes dokáže za pár sekúnd vytvoriť článok aj poviedku. Aký vplyv môže mať jej používanie na našu schopnosť samostatne formulovať myšlienky? A čo je pre teba v literatúre nenahraditeľne ľudské?
    Umelá inteligencia je dobrý pomocník, naozaj dokáže podľa zadaných kritérií napísať hocičo. Lenže je to ešte tvorba? Je to ešte hľadanie ? Kde zostal človek, jeho skutočné nefalšované emócie a autentické myšlienky? Človek a jeho prežívanie nie je šablóny, každý z nás je autentický. Som skeptická a neverím, že AI v písaní príbehov a kníh dokáže nahradiť živého človeka.
  10. Sociálne siete nás vedú ku krátkym textom, skratkám a rýchlym reakciám. Pozoruješ, že sa to premieta aj do kvality nášho vyjadrovania a schopnosti sústrediť sa na dlhší text? Čo tým podľa teba získavame a čo strácame?
    Jednoznačne vidno stopy na kvalite vyjadrovania, a žiaľ, sú negatívne. Vo všeobecnosti sa menej číta a tým trpí slovná zásoba. Mnohí majú problém porozumieť čítanému textu, sú na túto tému už relevantné výstupy z výskumov zo škôl. Veľmi masívne sa do nášho spisovného jazyka zavádzajú prevzaté slová z cudzích jazykov aj v prípadoch, keď existuje slovenský ekvivalent. A nielen slovná zásoba je poznačená, preberáme aj štylistické konštrukty (napríklad – Maj krásny deň). Tým, že sa menej číta, zhoršuje sa aj úroveň gramatiky. Veď si len pozrite statusy na sociálnych sieťach! Ľudia píšu statusy s hrubými chybami – ypsilony, predložky, skloňovanie… existuje na to už aj „memečko“ – Ľudovít Štúr opustil skupinu.

Nezabúdajte – láska k literatúre môže začať klíčiť už od narodenia. Keď deťom čítame rozprávky, darujeme im oveľa viac než príbeh. Náš hlas, blízkosť a spoločné chvíle posilňujú vzájomné puto a pocit bezpečia.

Čítanie zároveň podporuje rozvoj mozgu, reči a slovnej zásoby, prebúdza predstavivosť a pomáha deťom spoznávať svet aj emócie. Aj z každodennej chvíľky s knižkou tak môže vyrásť láska k čítaniu na celý život.


Skúšali ste už písať vlastné príbehy? Alebo vás to vždy lákalo, no ešte ste sa do toho nepustili? Napíšte nám do redakcie: sencan@senec.sk

ZO

Galéria