Detský folklórny súbor Slnečnica oslávil desiate výročie svojho založenia slávnostným vystúpením ZRKADLENIE (23. – 24. 10. 2026). Program hľadal to, čo spája dnešné deti a mladých ľudí s ich rovesníkmi z minulosti. O jeho myšlienke, prípravách aj ľuďoch, ktorí stoja za desaťročným príbehom súboru, sme sa rozprávali s Jurajom Kosztolányim.
Čo vyjadruje názov Zrkadlenie?
Folklórne súbory často spracúvajú témy z minulosti a porovnávajú ich so súčasnosťou. Zvyčajne pritom hľadajú rozdiely: čo bolo kedysi iné, čo bolo lepšie a čo sa zmenilo. My sme sa sústredili na to, čo máme spoločné. Čo spája dnešné deti a mladých ľudí s ich rovesníkmi, ktorí žili napríklad pred sto rokmi.
Základ človeka zostáva rovnaký. Stále prežívame radosť, strach či lásku. Menia sa okolnosti a dôvody, pre ktoré tieto pocity vznikajú. Radosť dnešného dieťaťa môže byť z niečoho celkom iného ako kedysi, ale samotný pocit radosti je rovnaký.
Do hľadania týchto spoločných čŕt ste zapojili aj deti. Ako?
Nechceli sme to vymyslieť iba my dospelí. Urobili sme si v súbore prieskum medzi približne 120 deťmi. Pýtali sme sa ich, čo podľa nich majú spoločné s deťmi a mladými ľuďmi z minulosti a v čom sa odlišujú. Zaujímalo nás, ako to vidia ony. Z ich odpovedí postupne vznikli témy a celá koncepcia predstavenia.
Na akých témach bol program postavený?
Mali sme štyri hlavné tematické celky: malé deti a ich hry, dospievanie dievčat, strach mladých mužov a zodpovednosť mladých žien. Na záver ich spojila spoločná myšlienka ľudskosti.
Pri malých deťoch bolo najprirodzenejšou spoločnou črtou hranie. Deti sa hrali kedysi a hrajú sa aj dnes. Hra je pre ne niečím úplne základným, a preto tvorila prvý tematický celok.
Dospievanie dievčat ste priblížili prostredníctvom jarných chorovodov. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Dievčatá sa počas dospievania hľadajú, objavujú svoje ja a hľadajú odpovede na otázky, ktoré pred nimi stoja. Tak to bolo aj kedysi. V minulosti s tým súviseli napríklad jarné chorovody. Keď sa dospievajúce dievča prvýkrát zapojilo do chorovodu, bolo prijaté medzi dievky.
Chorovody patria k najstarším tanečným formám, ktoré sa na Slovensku zachovali. Tanečnice v nich vytvárajú kruhy a ďalšie priestorové útvary. Vyjadrujú spolupatričnosť a spoločnú ženskú energiu. Pri ich spracovaní sme spolupracovali aj s odborníčkou Katarínou Babčákovou, ktorá sa chorovodom venuje a napísala o nich knihu.
Čo spájalo mladých mužov z minulosti s tými dnešnými?
Strach. Dnešní mladí muži sa obávajú budúcnosti, premýšľajú, či sú dosť dobrí, či si vyberú správnu školu, nájdu dobré zamestnanie a dokážu sa zabezpečiť. V minulosti mladí muži odchádzali na vojnu a báli sa, či sa vôbec vrátia. Či ešte uvidia svoju rodinu, kamarátov a dievča, ktoré mali radi.
Dôvod strachu bol iný, ale samotný pocit poznajú obe generácie. Na túto tému v programe nadväzoval Branovský verbunk, tanec z Branova.
A ako sa zrkadlil život mladých žien?
V súčasnosti sme ukázali mladé ženy, ktoré sa o seba starajú, cvičia, dbajú na stravu a chcú prevziať zodpovednosť za svoj život a budúcnosť. Potom sme sa preniesli do minulosti k žene podobného veku, ktorá už mala manžela a dieťa. Zodpovedala teda aj za svoju rodinu. Spoločnou témou bola zodpovednosť, hoci sa v rôznych obdobiach prejavovala inak.
Ako ste prepájali súčasnosť s minulosťou priamo na javisku?
Prostredníctvom projekcií, ktoré boli prepojené s choreografiami. Projekcia sa začínala v súčasnosti a cez zrkadlo alebo odraz obrazu nás preniesla do minulosti. Odtiaľ už plynulo pokračovala tanečná choreografia na javisku. Na plátne sme teda videli dnešnú podobu situácie a na scéne jej podobu z minulosti. Projekcie a tance na seba nadväzovali a tvorili jeden celok.
Čo malo divákom povedať záverečné zrkadlenie?
Že spoločným menovateľom toho všetkého je ľudskosť. Okolnosti sa menia, ale základné ľudské pocity v nás zostávajú. Minulosť v každom z nás určitým spôsobom žije a je na nás, aby sme ju v sebe našli. Aby sme dokázali objaviť vlastnú radosť, strach či lásku a vedeli s nimi pracovať. Aby sme ich neprekrývali moderným svetom.
Koľko času zabrali prípravy predstavenia?
Rok a pol. Za ten čas sme hľadali tému, vymýšľali jednotlivé čísla, pripravovali choreografie, projekcie a hovorené slovo. Patrila k tomu aj celá organizačná a administratívna príprava.
Súčasťou príprav bola aj práca so staršími záznamami a odborníkmi. Čo vám priniesla?
Využili sme aj existujúce záznamy tancov zo Žitného ostrova. Nešlo o náš vlastný výskum, ale o prácu s už dostupnými podkladmi. V programe sme oživili aj folklór z Riečnice, ktorá nepatrí medzi najznámejšie lokality.
Na tvorbe a tanečnej príprave s nami spolupracovali etnológovia a etnochoreológovia. Ich odborná pomoc bola dôležitou súčasťou príprav.
Medzi spolupracovníkmi boli aj Dagmar a Gábor Strešňákovci z DFS Möggyes. Ako sa zapojili?
Gábor a Dagmar Strešňákovci s nami spolupracovali na tanečnej príprave choreografie z Bidoviec. Krásu čardášu a karičky z tejto zemplínskej obce dotvorili texty spevov v maďarskom jazyku a nádherné ženské kroje z dielne Dagmar Strešňákovej.
Po desiatich rokoch už niektorí členovia pokračujú v dospelých súboroch. Máte takýto príklad aj teraz?
Práve teraz u nás končí devätnásťročná tanečnica, ktorá patrí k deťom z našich začiatkov. Bola aktívnou tanečnicou a zároveň viedla prípravku najmenších detí. Teraz študuje na vysokej škole v Bratislave a rozhodla sa pokračovať vo folklórnom súbore Živel.
Stretli ste sa po vystúpení aj na spoločnej oslave?
Áno, oslava bola najmä pre účinkujúcich a rodičov detí zo súboru. Hrala nám ľudová hudba Jozefa Hudáka.
Komu patrí pri tomto výročí vaše poďakovanie?
Ďakujem všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli pri príprave predstavenia a boli súčasťou nášho desaťročného príbehu. Deťom, rodičom, spolupracovníkom aj všetkým, ktorí nás podporovali.
Osobitne by som sa chcel poďakovať svojej manželke. Veľmi si vážim, že si spolu so mnou vzala aj celý tento folklórny svet.
Z verejných zdrojov podujatie podporili mesto Senec, Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.
Budú mať diváci možnosť vidieť Zrkadlenie znova?
Áno, reprízu pripravujeme na 24. januára 2027 v Dome kultúry Dúbravka v Bratislave. Informácie o predstavení a vstupenkách budeme zverejňovať na našich sociálnych sieťach.
Facebook: facebook.com/dfsSLNECNICAsenec
Instagram: instagram.com/dfsslnecnica
Viac fotografií (Brano Dian a Peter Brenkus):
http://msusenec.quickconnect.to/mo/sharing/HvEAulmou
