Oficiálne stránky SK

Doména www.senec.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej správy mesta Senec.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Aktuality

Nové publikácie Mestského múzea v Senci

Nove-publikacie-muzeum

JÁN LICHNER (1897 – 1979)

Senecký notár, londýnsky minister, komunistický väzeň z produkcie Mestského múzea v Senci odhaľuje málo známe dramatické osudy demokratického politika, ktorý vzdoroval dvom totalitám

Zborník vedeckých štúdií, ktorý práve prichádza do rúk čitateľov, ponúka doteraz neznáme pohľady na osudy politika Jána Lichnera. Na jeho stránkach ožíva doposiaľ často prehliadaná významná osobnosť našich dejín, ktorú sa ľudácka a neskôr komunistická propaganda snažili navždy vymazať z dejín. Máloktorá osobnosť slovenských dejín 20. storočia stelesňuje totiž nikdy nekončiaci zápas o demokraciu tak zreteľne ako on. Ján Lichner väčšinu svojho života prežil v neľahkých časoch, keď sa za vernosť slobode platila veľká cena. Jeho príbeh v sebe strieda mnohé polohy – od československého legionára bojujúceho za vznik Československa na frontoch prvej svetovej vojny, nádejného študenta práv, obľúbeného seneckého notára a úspešného agrárneho politika prvej republiky, potom organizátora protinacistického odboja, kľúčového slovenského politika londýnskeho exilu, neskôr čelného predstaviteľa Demokratickej strany a po roku 1948 na dlhé roky politického väzňa komunistického režimu. Autori príspevkov v zborníku okrem množstva preštudovaných archívnych dokumentov mapujúcich verejné pôsobenie, pracovali aj s rodinnými a osobnými dokumentami, z ktorých čerpali informácie o jeho súkromnom živote. Rozsahovo značnou súčasťou publikácie sú pamäti Jána Lichnera, ktoré začal písať na konci 50. rokov 20. storočia, ešte v komunistickom väzení.

Senecký notár

Pred príchodom do Senca bol Ján Lichner krátko notárskym elévom v Trenčianskych Tepliciach, župným tajomníkom v Turčianskom sv. Martine a vedúcim notárom vo Varíne. Za vedúceho notára Obvodného notárskeho úradu v Senci bol vymenovaný Krajinským úradom v Bratislave. Úrad oficiálne prevzal 22. apríla 1929. V Senci potom pôsobil do roku 1935. S jeho seneckým obdobím je spojených viacero úspešných rozvojových projektov, napríklad aj vznik budovy súčasného Mestského úradu. Svoje sily naplno venoval ekonomickému, kultúrnemu a sociálnemu rozvoju mesta, pôsobil aj vo viacerých spolkoch, najmä v Slovenskej lige a Sokole a taktiež v tunajšom evanjelickom zbore. Snažil sa podporovať pokojné spolunažívanie miestnych Maďarov a Slovákov. Popri tom sa veľmi aktívne venoval svojej politickej práci na pôde Agrárnej strany, ktorej bol poslancom. Sencu je venovaná aj prvá časť jeho pamätí, ktorá doteraz ešte nebola publikovaná.

Londýnsky minister

Jedným z obsahových ťažísk zborníka je Lichnerova neoceniteľná úloha v zahraničnom odboji počas druhej svetovej vojny. Od konca roku 1938 organizoval domáci odboj a budoval spravodajské siete na Slovensku. Je málo známe, že Senec bol v tomto období významnou „prestupnou stanicou“ pre českých a slovenských vlastencov na ceste do zahraničného odboja. Po svojej emigrácii v roku 1939 patril Ján Lichner k úzkemu okruhu spolupracovníkov prezidenta Edvarda Beneša, zastával aj post ministra poľnohospodárstva. Bol jednou z kľúčových postáv slovenskej politiky v rámci londýnskeho exilu. Bojoval za slovenské záujmy a trpezlivo vysvetľoval, že povojnové Československo bude musieť byť iné, nielen vo vzťahu ku Slovákom, ale aj sociálne spravodlivejšie. Po vojne sa vrátil do oslobodenej vlasti s neochvejnou vierou v demokratickú budúcnosť Československa.

Komunistický väzeň

Ján Lichner ako popredný predstaviteľ Demokratickej strany a štátny tajomník na ministerstve národnej obrany rýchlo narazil na rozpínavosť komunistickej moci. Pre nastupujúci totalitný režim bol nebezpečným politickým protivníkom, ktorého sa usilovne snažili skompromitovať. Bol totiž symbolom kontinuity československej štátnosti, ktorú komunisti chceli zlomiť. Jeho postoje viedli v roku 1950 k odsúdeniu v rámci politického monsterprocesu, tradične nazývanému Žingoriáda. Rozsudkom bolo dlhoročné väzenie. Z komunistického žalára sa Ján Lichner dostal na slobodu až v roku 1960. Z väzenia vyšiel nezlomený, potom bol odsunutý ako nespoľahlivý „občan druhej kategórie“ na podradné miesto skladníka v Turčianskych Tepliciach. Nasledujúce roky žil pod ťaživým dohľadom Štátnej bezpečnosti. V roku 1968 bol síce súdne rehalitovaný, no počas normalizácie svoje posledné roky prežil opätovne sledovaný komunistickou tajnou políciou.

Meno Jána Lichnera dnes nesie ulica v centre Senca, no jeho skutočný odkaz boja za demokraciu pozná len málokto.

Radoslav Ragač
Mestské múzeum v Senci

muzeum.senec.sk


SENEC – STÁROČIA MESTA II.

Nová kniha o dejinách Senca

Na pôde Mestského múzea v Senci sa zrodil nový zborník štúdií s názvom Senec – stáročia mesta II. Obsahuje najmä štúdie, ktoré vznikli na základe prednášok medzinárodnej vedeckej konferencie Mestského múzea v Senci v dňoch 27. a 28. septembra 2022. Podujatie pod názvom Vybrané kapitoly z dejín Senca a jeho okolia prinieslo ďalšie poznatky o minulosti regiónu od najstarších čias až po 20. storočie. Publikácia bola vydaná v slovenskom i maďarskom jazyku.

Zborníky zohrávajú inú rolu, ako komplexné monografie o dejinách daného regiónu. Približujú len parciálne témy, ponúkajú iný pohľad, ktorý sa skladá z malých mozaík. Takýto obraz je podobný archeologickému nálezovému materiálu, dokumentu obsahovo zrekonštruovanému na základe zachovalých častí či mapovaniu blízkej minulosti bez svedeckých výpovedí. Zborník sa však vďaka tejto neúplnosti stáva zaujímavým, veď poskytuje širokú škálu nielen autorských, ale aj čitateľských prístupov. Umožňuje tak mnohorakosť interpretácií našej bohatej minulosti a je zábezpekou autorskej slobody a úcty k faktom.

Jednotlivé príspevky publikácie sú zoradené viac-menej v chronologickom slede. Radoslav Čambal predstavuje protohistorické osídlenie Senca a okolia v staršej a mladšej dobe železnej, teda v 8. – 1. storočí pred našim letopočtom. Tomáš Klokner zosumarizuje poznatky a hypotézy o rímskom náhrobnom kameni, ktorý je sekundárne zamurovaný do boldockého rímskokatolíckeho kostola. János Mestellér opisuje odev a zbrane „seneckého bojovníka” (teda spoločensky vyššie postaveného človeka, šlachtica) z 10. storočia na základe archeologického materiálu z juhozápadnej časti Slovenska. Zdeněk Farkaš a Igor Choma ponúka detailný prehľad o niekdajšom hrade v Čeklísi (dnes Bernolákovo), kde v ostatných rokoch prebieha intenzívny archeologický výskum. Marek Budaj vo svojej práci o nálezoch stredovekých a novovekých mincí z 11. – 18. storočia z okolia Senca spresňuje ekonomické dejiny nášho regiónu.

Čím bližšie sa dostávame k súčasnosti, tým „osobnejšia“ je história mesta a okolia, čo sa odráža aj v ďalších príspevkoch zborníka. Vďaka väčšiemu počtu dostupných zdrojov je ľahšie sledovať životnú dráhu a osudy dejateľov západnej časti Matúšovej zeme. Radoslav Ragač sa zaoberá ranonovovekou elitou Senca, štúdia Istvána Nagy-L. sa zameriava na kariérne možnosti tých vojakov z regiónu, ktorí bojovali proti francúzskej revolúcii v 90. rokoch 18. storočia. Príspevok Árpáda Korpása je prehľadom politických a verejnoprávnych polemík v Seneckom okrese na konci 19. storočia. Štúdia Istvána Gaučíka spracúva históriu seneckého mlynárenského podniku Szenci Műmalom Rt. a hospodárskych elít v rokoch 1906 až 1945. János Hushegyi poskytne prierez medzivojnovou históriou seneckého dobrovoľného hasičského zboru. Predovšetkým tomuto zboru je venovaná aj stála expozícia v miestnom hasičskom múzeu, ktoré je súčasťou Mestského múzea v Senci.

Zborník sleduje nielen kariéru ľudí, fungovanie podnikov a organizácií, ale aj osud hmotného kultúrneho dedičstva a technických objektov. Peter Buday dáva prehľad o tom, ako pristupovali dobové odborné ustanovizne k ochrane vybraných kultúrnych pamiatok seneckého regiónu v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia. Trojica autorov Norbert Biró, Katalin Péterffy-Cserháti a Gábor Zsigmond zosumarizovali informácie o dejinách a reštaurovaní jedálenského vozu s číslom Turán 9 zo zelezničnej súpravy maďarského regenta Miklósa Horthyho. Tento voz bol desaťročia v Senci v súkromnom majetku – ako rekreačný objekt stál pri Slnečných jazerách.

Dejiny totalitárnych dekád 20. storočia približujú posledné dve štúdie zborníka. László Bukovszky píše o „agentoch“ komunistickým režimom prenasledovaného maďarského arcibiskupa-prímasa Józsefa Mindszentyho, pôsobiacich na Slovensku. Osudy viacerých z nich sa spájajú aj so Sencom. Aj práca Patrika Dubovského nadväzuje na proticirkevné praktiky štátostraníckeho obdobia, popisujúc činnosť mocenskými zložkami sledovaných a perzekvovaných kňazov a iných osobností z nášho regiónu.

Prezentácia publikácie v slovenskom jazyku je naplánovaná spolu s knižnou novinkou o Jánovi Lichnerovi. Pozývame všetkých záujemcov, stretneme sa v pivnici Jung­pereg na Farskom námestí 19. marca 2026 o 18.00!

Árpád Korpás,
Mestské múzeum v Senci

 

Galéria